Si palác, kde chcem byť doma
Valentín Balaša
Podobne ako to slnko z Júliiných očí vychádza vo vydavateľstve Perfekt aj tvorba vynikajúceho básnika a Shakespearovho súčasníka Balassiho Bálinta – Valentína Balašu (1554 – 1594). Rodák zo Zvolenského zámku, ktorý padol v boji proti Turkom pri Ostrihome, je pochovaný v Hybiach. Preklady z jeho maďarskej tvorby sú doplnené anonymnými slovenskými básňami z Fanchaliho kódexu, nájdeného v minulom storočí vo viedenskej Národnej knižnici. Balaša vyrastal na Slovensku, nuž býval pokladaný aj za autora v našom jazyku napísaných básní. Hoci výskum to nepotvrdil, určite vznikli v jeho magickom kruhu, básne napísali jeho slovenskí súčasníci, a tak je táto kniha aj informáciou o pestrej uhorskej básnickej kultúre v 16. storočí.... celý text
Přidat komentář
Poezie 16. století není nic, čím bych se torpidně zaobírala, tato kniha se mi dostala do ruky kvůli ilustracím paní Vavrové, jejíž práce mne okouzlily a Feldekovy překlady básní mě opět zaujaly, oceňuji originalitu počinu, estetické zpracování, knížka mě nečekaně oslovila, ráda se k ní vracím a to se přiznávám bez mučení, že o nějakém maďarsky píšícím současníkovi Shakespeara od Zvolena jsem neměla ani páru. Inu, člověk se stále učí.
Kniha obsahuje nie iba prebásnené Balašove básne, lež i básne tzv. Fanchaliho kódexu, a tie sú v pôvodnom znení. Ešte v 16. storočí sa v minulom čase používalo sloveso BYŤ aj v tretej osobe množného čísla (co zlobiví lidé učinili SÚ mne; pani matka, pán otec na tom SÚ se znesli). Boh písal sa BUOH. Obsahovo veľmi hlboké, pri čítaní skutočne ľubozvučné (tak preklad Balašovej tvorby, ako ako pôvodina zo 16. storočia). Kto vie po maďarsky, ocení aj pôvodné znenie Valentínových veršov. Vrelo odporúčam. Z tých Balašových sa mi najväčšmi ľúbi báseň Lúčim sa s vlasťou, priateľmi a so všetkými, ktorých mám rád (Zbohom, ó, bojiská, vy šíre roviny, lesy aj braliská, hory aj doliny, zorané mnohými bitkami šťastnými! Ostaňte zbohom aj vy, štedré pastviny). Básnik napokon padol v boji s Turkami.