Sirota Podhradských
Terézia Vansová
https://www.databazeknih.cz/img/books/28_/280635/sirota-podhradskych-aLQ-280635.jpg
4
50
50
Dojímavý príbeh Violy, ktorá je odmalička vychovávaná otcom. Tragickou zhodou okolností však prichádza pri požiari aj o túto jedinú jej srdcu blízku osobu a stáva sa sirotou. Posledným želaním jej otca bolo, aby sa o ňu postaral jeho dávny priateľ Lazár Vilinský a aby si vzala jedného z jeho synov. Keď Vilinský priviedol Violu do Zanice a chcel sa o ňu postarať, tak ako to sľúbil Gabrielovi, nestretol sa tu s pochopením. Pani Vilinská, Lazárova druhá žena, a aj jeho syn Imrich sa na neho hnevali, že ju priviedol. Viola sa v Zanici stretla iba s opovrhovaním a nenávisťou, pretože ju považovali za dcéru zločinca.... celý text
Přidat komentář
Kniha patrila v detstve medzi moje najobľúbenejšie a tak som sa k nej vďaka výzve po dlhých rokoch vrátila. Zase som prežívala s Violou jej starosti, aj radosti a tešila sa na šťastný koniec.
Milý a na svoju dobu pomerne kvalitný príbeh.
"Svet je krásny a dobrý vždy a všade, kým nepríde človek so svojím trápením a mukou."
Chcela som si prečítať niečo iné a práve v tom čase som dostala túto knihu. Áno, je iná. Je stará a čudne písaná a ja som rada, že sa mi kniha dostala do rúk a do očí teda????. Mala som na začiatku trošičku problém prelúskať sa tým štýlom písania, ale po chvíli to šlo a dokonca sa mi to páčilo. Ako vravím, bolo to iné na čo som bola zvyknutá.
Príbeh je krásny, na začiatku smutný a vlastne až v polke knihy sa začnú diať dobré veci a chvalabohu sa konči šťastne. Keďže sa jedná o pravdivý príbeh, bolo pre mňa o to smutnejšie čítať ho.
Páčilo sa mi, že je to príbeh odohrávajúci sa na slovenskom statku, čo dodávalo príbehu inakosť oproti dielam zahraničných autorov.
Určite to nebola moja posledná prečítaná stará kniha, veď aj staré majú svoje čaro
Aj keď ide o romantický príbeh, pri čítaní boli miesta zarážajúco smutné, priam deprimujúce. Prostredie slovenského vidieka, láska, zrada, smútok,......
Keď to zhrniem, knižka si ma získala. A nebolo to len vďaka šťastnému koncu.
Přečtení knihy mi dalo docela zabrat, protože jsem ji louskala ve slovenštině, ale odměnou mi byl moc hezký, dojemný, místy i hodně smutný, příběh osiřelé Violy, která musí zažívat útrapy a těžkosti, do kterých se dostala ne vlastní vinou. Přesto všechno si dokázala udržet skvělou povahu, nezatrpkla k lidem, i když se k ní nechovali hezky a odměnou jí byla upřímná láska. Příběh má šťastný konec, takže já byla maximálně spokojená..
kniha sa mi veľmi páčila, pekný príbeh siroty, ktorá sa pre lásku vzdá aj práva na dedičstvo....
Prvý ženský slovenský román. Môžem povedať, že sa takmer ničím nelíši od iných, z iných krajín. Je to typicky ženská literatúra, vhodná pre mladé dievčatá (v budúcnosti, keď budem mať dcéru, jej túto knihu určite podsuniem :). Nájdeme tu hlavnú hrdinku, samozrejme trochu idealizovanú, ktorá znáša rany osudu s chladnou tvárou. Mnoho romantických motívov, prírodu, švárnych mládencov, ale aj zákernosť macochy, či sesternice, smrť, zradu, peniaze, závisť,... Páčilo sa mi, že Viola bola tak citovo chladná, držala si odstup a nevedela prejaviť city, prebudiť ich v sebe. Bolo to trošku iné, pochmúrne, trošku temno romantické. Avšak na môj vkus príliš sentimentálne a predvídateľné v niektorých aspektoch. Avšak pre dievčatá určite odporúčam, je tam všetko, čo má v romantickej knihe byť. Ďalšie plus je to, že je to od našej - slovenskej autorky. :)
Smutná kniha, možná trochu depresivní, ale mě se líbila. Je to už dlouho, co jsem jí četla naposled a plánuju si jí přečíst znovu.
Kniha sa čítala ľahko no samotný príbeh ma veľmi nezaujal. Celé dielo na mňa působilo príliš deprimujúco ako vačšina príbehov odohrávajúcich sa na území dnešného Slovenska v 19.storočí.
Štítky knihy
slovenská literatura pro mládež
Autorovy další knížky
| 1968 |  Kliatba |
| 2002 |  Sirota Podhradských |
| 1973 | Biela ruža |
| 1998 | Recepty prastarej matere |
| 1973 | Chovanica |
Nádherná klasika. Krásny opis dávneho života, dojemný životný príbeh románovej hrdinky, ktorá prekonala všetko možné zlo, aby mohla byť nakoniec aj cez hrdosť a pýchu šťastná. Čítala som to už minimálne 5x, po prvýkrát v mladom veku - 13 rokov.