Skleněný vrch

17.08.2023

Citát: "..., že medzi mužom a ženou je to nie len tak a že medzi nimi je rozdiel. To je pravda, nie je to len tak, lebo žena niekedy celkom ináč myslí a koná ako muž". Toto hneď na úvod konštatuje spisovateľ (muž), ktorý práve píše román z pohľadu ženy. Nikdy som nemal v dôveru v mužského spisovateľa, ktorý sa snaží vniknúť do ženskej psyché a v tejto knihe to spôsobuje obzvlášť veľkú disonanciu a šušťanie papierom. Na druhej strane, toto dielo treba brať ako skvelý opis svojej doby. Budovateľské nadšenie socializmu nejako neprekáža, v niečo predsa treba veriť (keď je viera skutočná a nejedná sa len o trápnu pózu). Zaujímavá kniha z čias, kedy bol svet ešte v poriadku.

neskutočná somarina napísaná na objednávku partaje. kilometrové lyrické opisy prírody prekladané agitačnými kecmi o budovaní najlepšej spoločnosti na zemeguli... trpel som pri tej knihe ako hroch na bicykli a neviem si predstaviť, čo by ma prinútilo si túto nehoráznu socrealistickú koninu ešte raz čo len prelistovať.
venujte čas niečomu užitočnejšiemu.
(mimochodom, za to, čo som o tomto šunte napísal do čitateľského denníka som svojho času dostal tuším štvorku:)

01.06.2015

Aj keď je v diele badať známky minulého režimu, nerušili ma, práve naopak, pekne dotvárali charakter diela a situáciu. Dej bol nečakane veľmi zaujímavý, nepredvídateľný a tak odlišný, že si zaslúži pozornosť.

14.05.2014

Veľmi socialisticky ladené opisy budovania našej vlasti, ale treba si tiež uvedomiť, že v dobe prvého vydania diela v roku 1954 naozaj mnoho ľudí verilo základnej myšlienke komunizmu a z knihy cítiť nadšenie a vieru v lepšiu budúcnosť, ktorú si spoločne vytvoríme, nech to už dopadlo akokoľvek, a to nám umožňuje pochopiť myslenie našich dedov či otcov a tým naše dejiny.
Kniha prostredníctvom ženskej postavy prepája temné spomienky z 2. svetovej vojny s aktuálnym budovateľským zápalom. A to pod rúškom prírody Tichej doliny v Tatrách, kde sa odohrávali najdôležitejšie momenty jej života.

Citácia: "Ľudia musia mať k sebe zodpovednosť. Povinnosť k živým ľuďom. Veľmi ťažkú. Ale povinnosť, bez ktorej nie je možné dobré spolužitie. Znamená to vzdávať sa sebectva, a tadiaľ je cesta k lepšiemu človeku. Človek sa musí vzdať sebectva pri otázkach života a smrti a musí mať povinnosť k ľuďom, ktorí po ňom ostanú a prídu. A tú povinnosť musí mať aj za cenu svojho vlastného života. Musí byť mostom k ľudskej budúcnosti. "