Sledoval som Dubčeka
Karol Urban
https://www.databazeknih.cz/img/books/31_/314676/mid_sledoval-som-dubceka-lVx-314676.jpg
3
18
18
Pozoruhodné svedectvo z druhej strany barikády "Nenápadní" eštebáci na chodníku pred Dubčekovou vilou. "Nenápadní" eštebáci na ostrovčeku električky. "Nenápadní" eštebáci všade, kam sa Dubček pozrel. Hodinu po hodine, deň za dňom - celé dve desaťročia. Stohy podpísaných hlásení: S kým sa stretol? Koho pozdravil? Kam sa pozrel? Akým smerom sa obzrel? Obludná nezmyselnosť sa pred nami vykresľuje prostredníctvom všedných, šedivých, zdanlivo banálnych obrazov. Vystupuje z tieňa zabudnutia, dostáva sa nám pod kožu. Ale čo je najdôležitejšie: vďaka autorovej úprimnej, otvorenej a dôkladnej výpovedi budeme o systéme fungovania komunistickej ŠtB vedieť viac. Štúdií o praxi ŠtB bolo napísaných viac. Spomienky tých, ktorým ŠtB vážne zasiahla do života, tiež poznáme. Toto je však otvorený pohľad do zákulisia, techniky i psychológie ŠtB zvnútra. Vďaka úprimnej výpovedi sledovača Štátnej bezpečnosti (a niekde i vďaka kúzlu nechceného) môžeme do myšlienkového sveta ŠtB nahliadnuť "z druhej strany barikády". Na autora môžeme mať rozličné názory. Môžeme ním pohŕdať alebo môžeme oceniť, že našiel odvahu všetko opísať a v závere knihy sa ospravedlniť. Kto niečo podobné dokázal? Kto z nich? Na takéto svedectvo sme čakali dvadsaťtri rokov.... celý text
Přidat komentář
Knihu najlepšie vystihuje autorova citácia z predslovu: „Nemohol som inak ako len popisným spôsobom vypovedať o praxi sledovacej činnosti ŠtB, o množstve osobných zážitkov z ulíc Bratislavy, čiastočne aj Prahy.“. Na čo nadviazala veta, ktorá určuje to, akým spôsobom a hlavne akou formou je kniha napísaná: „Neusiloval som sa o vážne literárne dielo, politický či odborný výklad alebo dokonca životopis. Ani o fundované odborné zhodnotenie týchto aktivít v období normalizácie štýlom historika.“ - čo je predtým, ako sa rozhodnete túto knihu začať čítať, dobré uvedomiť. V prípade ak bažíte po niečom suchšom a nabitom tonou faktov, čísiel a ďalších nudných informácií, toto asi nebude kniha pre vás.
Osobne tento kúsok považujem za hodnotnú lit., ktorá sa na veci pozerá z iného uhlu a aj keď si vravíte Čo taký človek - pôsobiaci na nízkom poste - môže ponúknuť?! Možno sa budete čudovať, predsa len priama interakcia s reálnym dianím je o niečom inom ako informácie od ľudí na vysokých postoch, ktorí o praxi vedia pramálo a aj to sa cestou k nim skreslí. Kniha neponúka len náhľad na prácu sledovača ŠtB, ale ponúka tiež pohľad do štruktúry fungovania, vzdelávania a takisto stručného rozčlenenia zložiek, správ a odborov v rámci ZNB.
Je to kniha, ktorá sa snaží o obsiahnutie podstatných informácií, bez zbytočného zaváhania a zdržovania sa nad vecami polemizujúcimi alebo nepotrebnými.
Navyše sa mi páči aj level autorovho vyjadrovania, aj keď to nie je žiadny publicista či spisovateľ.
Príbeh obsiahnutý v knihe Sledoval som Dubčeka - ktorému sa autor paradoxne venuje až v záverečnej 5. kapitole - je predovšetkým pravdivý, vôbec nie vymyslený a podaný prívetivou formou. Ukončila by som to poslednou citáciou zo záveru knihy: „Nielen neviem, nemôžem, ale predovšetkým som pôvodne ani nechcel byť viac ako obyčajný rozprávač prostého príbehu z čias, ktoré neboli jednoduché.“.
Docela zajímavá sonda nejen do konkrétní sledovačky, ale i do obecné práce a hierarchie STB. Člověku při čtení dojde, jak to vlastně všechno bylo takřka "k smíchu", kdy sledovaný objekt o tom ví, zdraví se s nimi, sám je vlastně sleduje, jestli oni ho sledují. K čemu tohle bylo? Mělo to zdeptat sledovaného? Snad si tenkrát nemysleli, že jim před očima bude Dubček "kout pikle" s imperialisty. Oceňuji odvahu autora za tuto výpověď.
Autorovy další knížky
| 2012 |  Sledoval jsem Dubčeka - Vzpomínky estébáka |
| 2016 |  Štátna (ne)bezpečnosť |
| 2019 |  Neskartované |
Dost velká nuda - knihu jsem ani nedočetl, přečteno přibližně 60%. Neustále to stejné téma - metody STB při sledování lidí. Nebavilo mě to, pro mě osobně ničím zajímavé, maximálně ze začátku.