Slobodomurárske lóže v Bratislave
Katarína Hradská
https://www.databazeknih.cz/img/books/53_/530833/bmid_slobodomurarske-loze-v-bratislave-65b281e9e8478.jpg
3
4
4
Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bol Prešporok a neskôr Bratislava vďaka liberálnej klíme miestom stretávania rakúskych, maďarských a slovenských slobodomurárskych lóží. Schádzali sa v chýrnych reštauráciach hotela National, Savoy, Lerchner a ďalších, neskôr v slobodomurárskych domoch.O čom bratia slobodomurári rokovali? Kto to boli a aký mali vplyv na vtedajšie dianie? Veď mená ako Riegele, Hummel, Kozics, Liszt, Kempelen, Štefánik, Šrobár, Karvaš sú dodnes súčasťou našich kultúrnych a politických dejín.O slobodomurároch dodnes kolujú legendy a mýty. V čase najväčšieho rozmachu vytvorili a zanechali po sebe desiatky pamätníkov, prispievali na charitu, mali vplyv v politike a na dianie v meste.V roku 1938 boli slobodomurárske lóže na Slovensku zlikvidované. Skončila sa jedna éra málo známych dejín Bratislavy opradených tajomstvom.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
| 2015 |  Slovenská republika 1939 - 1945 |
| 2005 |  Slobodomurárske lóže v Bratislave |
| 2012 | Gizi Fleischmannová: Návrat nežiaduci |
| 2010 |  Prejavy a články (1944 - 1947) |
| 2007 | Prejavy a články (1938 - 1944) |
Veľmi zaujímavé čítanie. O slobodných murároch sme všetci počuli mnoho, ale táto kniha vychádza z prameňov a spisby, jej pôvodkyňa je pracovníčkou Historického ústavu SAV. V medzivojnovom období z 1266 členov bolo 540 Židov, teda takmer 43 %. Členmi lóží boli i významní predstavitelia sionistického hnutia či kandidáti Židovskej strany.
Členstvo M. R. Štefánika nie je preukázateľné (na rozdiel od iných čs. politikov). V knihe nachodíme časť tajných znakov, prijímacie obrady, pôvod ustanovizne, mená mnohých členov a lóží, ba i širšie uhorské, slovenské a česko-slovenské súvislosti, do ktorých je zasadzované ich pôsobenie v Bratislave. Knihu vrelo odporúčam nielen Bratislavčanom.
Trošku ma prekvapilo, že ani historici nevedia presne vymedziť pôsobnosť lóží, a tak napriek výskumu zostáva sa okolo slobodných murárov vznášať hmla neznáma.
Novým členom: Buďte židovstvu požehnaní, potom budete i sami požehnaní.
V držbe židovskej lóže v Bratislave boli okrem sedem- a trojramenných svietnikov i jedna úplná ľudská kostra, sviece, malé aj veľké, skrátka všetko to, čo bolo pri vykonávaní slobodomurárskych obradov.
Cieľom jednej lóže v medzivojnovom období bolo, podľa stanov, rozširovanie kultúry v duchu československom a demokratickom dľa učenia prvého prezidenta T. G. Masaryka. Úradný názov jedného v medzivojnovom období registrovaného bratislavského spolku bol Zednárska lóža Ján Kollár. Napriek tomu, že jestvovalo slovo (slobodo)murársky (viď napr. dobové čísla obežníka Slovák), bolo použité poslovenčené české slovo zednársky. Jazyk stanov celkovo hovorí o tom, že veľa Slovákov v lóži nebolo:
- jednací jazyk (namiesto rokovací jazyk, pričom rokowať nachodíme už v slovenskom slovníku z roku 1835; jednať znamenalo aj konať, alebo jednať o cene)
- neodporuje-li viac než dvaja členovia (časovanie slovesa, ako i častica -li)
- z päti až desiati členov (prepis českého z pěti až deseti členů)
V slovenčine je ešte táto kniha o slobodnom murárstve: https://www.databazeknih.cz/knihy/slobodni-murari-vcera-a-dnes-37047