Slováci v dejinách jazykových vzťahov

Autor na pozadí vtedajšej historickej situácie vo feudálnom Uhorsku a postavenia slovenského etnika v ňom skúma i celkovú jazykovú situáciu na Slovensku v 15.-18. storočí. Zisťuje, akú funkciu mal vo vtedajších spoločensko-historických pomeroch jazyk používaný v písomnostiach, aký vzťah mali vtedajší používatelia jazyka k prostriedku písomného dorozumievania. Slováci používali vtedy v písomnostiach latinčinu, češtinu ba aj poľštinu. O uplatnení sa týchto jazykov na Slovensku a o rozsahu i spôsobe ich používania Slovákmi rozhodla vtedajšia historická a jazyková situácia. Autor skúma nielen funkciu týchto jazykov na Slovensku, ale i vzťah slovenčiny k nim, ich vzájomné pôsobenie a ovplyvňovanie, ako sa ono prejavilo najmä v slovnej zásobe vtedajšej slovenčiny. Všíma si ďalej otázky vzťahu slovenčiny a iných jazykov, s ktorými prichádzali Slováci do kontaktu na svojom území. Ide o vzťah slovenčiny k maďarčine, nemčine i ukrajinčine. Osvetľuje sa tu v osobitných kapitolách špecifikum každého z uvedených vzťahov, zisťujú sa ohniská a druhy jednotlivých jazykových kontaktov, poukazuje sa na spoločné i odlišné črty vo vzťahoch slovenčiny k spomínaným jazykom.... celý text