Slovanstvo a svet budúcnosti
Ľudovít Štúr
Dielo napísal Štúr po nemecky a vydali ho V.I. Lamanskij v roku 1867 a T.D. Florinskij v roku 1909 po rusky pod názvom Slavjanstvo i mir buduščego (Славянство и міръ будущаго.). Po nemecky ho vydal český vedec a pedagóg pôsobiaci v Bratislave Dr. Jozef Jirásek v roku 1931. Po slovensky vyšlo až v roku 1993 úsilím Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií v preklade Adama Bžocha z nemčiny. Dielo je vrcholom filozofického myslenia a intelektuálneho vzopätia Ľudovíta Štúra. Publikácia Ludevít Velislav Štúr – Slovanstvo a svet budúcnosti je odborným prekladom z ruského originálu do slovenského jazyka. Ľudovít Štúr sa zamýšľa nad nepriaznivou situáciou slovanstva a nad postavením západu. Taktiež sa venuje možnostiam oslobodenia sa slovanstva spod útlaku cudzích národov.... celý text
Literatura naučná Politologie, mezinárodní vztahy
Vydáno: 2015 , NitravaOriginální název:
Das Slawenthum und die Welt der Zukunft
více info...
Přidat komentář
Vydanie z roku 1993 je prekladom z nemeckej pôvodiny (Štúr napísal toto dielo po nemecky), a s výnimkou protištúrovského predslovu ovplyvneného deväťdesiatymi rokmi ide o výborný preklad. Samotný obsah veľa napovie o Štúrovej vidine budúcnosti. Pri niečom si poviete, že je veľká škoda, že sa tak nestalo, inokedy treba uznať, ako sa Štúr mýlil, a že môžeme byť radi, že to či ono sa nestalo. Určite by si mal knihu prečítať každý, kto sa zaujíma o náš národný život v 19. storočí a/alebo o jeho predstaviteľov. Netreba s obsahom knihy súhlasiť, no tak či onak nám ukazuje, ako zmýšľal Štúr, a to už za to stojí.
Preklad Slovanstva... z dielne vydavateľstva Nitrava (2015 a neskoršie dotlače) je o niečom inom. Nejde o preklad pôvodiny, ale o slovenský preklad ruského prekladu nemeckej pôvodiny. Áno, je pekné, že sa na to podujali, lebo preklad z roku 1993 sa už nedá zohnať, no na druhej strane, prečo prekladať z ruštiny, ak jestvuje dochovaná pôvodina v nemčine. Druhá vec, prekladateľ nezvládol preklad vlastných podstatných mien (mestá, osoby a iné mená skomolené prepisom z ruštiny), a vydavateľstvo namiesto vlastných poznámok ponechalo iba poznámky ruské.
treba dva krát, tri krát prečítať, uvedomiť si, že Štúrov rozhľad a hĺbku ťažko pochopiť cez skoro dve storočia, veľa jeho téz je obecne platných aj dnes a nemyslím, len etniká a národy, rovnako aj náboženské spolky. pointa, jednota slavianov, sa vinie celým dielom. Štúrová knižnica a kontakty v rámci Európy a Euroázie boli nebezpečenstvom, pre skupinky sociopatov a deviantov, ktorí nám vládnu do dnešných dní. avšak! sila Svetla Štúrových diel je tu s nami a v nás. jeho krv tečie našimi žilami a jeho slová a múdro, môžeme odovzdávať, ako zrnká pšenice medzi plodný ľud a žnúť chlieb našej práce. Sme. a Sme aj Štúrove deti /aj keď žiadne nemal okrem svojich diel/. Nezabúdajme na to. Máme byť na čo hrdí a táto kniha /ako aj iné jeho diela, reči a state/ by mala byť v každej slovenskej /i českej/ domácnosti. Nám, nie im, patrí budúcnosť. Sláva Synom Slávy! Naveky!
Neviem, .... používaním absolútnej kritiky jednotlivých štátov a absolútnych chválení iných je dosť podľa mňa krátkozraké ( Francúzsko je také onaké makové a Rusko je zase také a také .... ) Pôsobilo to na mňa ako keď si zidealizujem nejaké pojmy a potom z toho odvodzujem dôsledky a pohľady do budúcnosti ....
Časť o tom, aby Slovania mali svoj jednotný jazyk a písali / prípadne hovorili v ňom je podľa mňa super, na druhej strane keď sa pozriete do reality, korupcia, miera dávania najavo moci a podobné prvky sú oveľa reálnejšie v slovanských zemiach ako germánskych, takže áno, niečo slovanského nájdeme v každej slovanskej krajine ale že by sme boli nejak "lepší" tak to je na diskusiu.
Ku knihám na ktorých vydanie prispela niektorá z politických strán veľmi veľkú dôveru nemám. Bez obmedzenia ich politickej orientácie. Špeciálne u tohoto vydania (Nitra, 2016) po otvorení obálky ti udrie do očí cez celú stranu oznam o podpore tejto publikácie a logo strany Kotleba - ĽSNS. Počítam, že ten, pre ktorého táto strana spôsobuje nevoľnosť a negatívne emócie, ju hodí rovno do koša. Spraví však chybu. Riadne sa však sekli aj jej podporovatelia. Štúr totiž v tomto svojom diele odkrýva karty a ide vpodstate proti všetkému, čo stelesňujú nacionalisticky orientované strany alebo čo si sa učil v škole...
V skratke. Ľ. Štúr chápal slovenské nárečie a následnú kodifikáciu Slovenského jazyka len ako medzistupeň k zjednoteniu všetkých Slovanov pod Ruskú zástavu, s následným rozšírením Ruského jazyka pri možnom zachovaní miestnych nárečí na národných (kmeňových) úrovniach. Z materálu vyplýva, že bol zástancom absolutistickej monarchie na čele s cárom (ktorého tu idealizuje) pod patronátom Pravoslávnej cirkvy. Nižšie riadenia chápe ako občinové s čestným a uvedomelým vedením bez korupcie a len s nutnou byrokraciou... Odmieta Austro-Slovanské a Ilírske myšlienky, taktiež odmieta patronát Poľska a spochybňuje životaschopnosť jednotlivých Slovanských štátov s výnimkou Ruska.
Nie som historik a preto si nedovolím hodnotiť jeho jednotlivé názory. Niektoré sú poplatné dobe, niektoré poopravil už V. I. Lamanský a T. D. Florinský. A niektoré sa mi zdali naivné až utopické. Napriek tomu si myslím, že prečítanie tejto knižky nebola strata času, lebo Štúr tu sám seba prezentuje v úplne odlišnom svetle, ako ti ho predstavujú učebnice...
Štítky knihy
filozofie 19. století Slovensko, Slovenská republika odboj Slovensko a Slováci Slované, slovanství slovenské dějiny slavistika politologie boj za svoboduAutorovy další knížky
1846 | Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí |
1993 | Slovanstvo a svet budúcnosti |
1988 | Pieseň večne mladá |
1846 | Nauka reči Slovenskej |
1853 | Spevy a piesne |
Určite významné dielo ktoré treba čítať a zvažovať.
Štúr mal osobitý svetonázor ktorý by som do istej miery popísal možno ako síce prodemokratický, ale nie až tak liberálny.
V jednom inom diele (myslím v 19 storočie a madarizmus) typicky porovnáva to ako Maďari nechcú uznať za rovných Slovákov čo s nimi od nepamäti žili a sú kresťania, ale zastávajú sa tých,, odkundesov
"židov : )
Prenesené do dnešnej doby to pripomína výčitku mnohých bežných ľudí súčasným kozmopolitným liberálom ktorí propagujú homosexuála (za to že je bohatý a celebrita v Hollywoode) ale opovrhnú bežným pracujúcim človekom.
Štúr bol nepochybne rusofil a v mnohom neférový.
Dodajme ale, že od Ruska tiež žiadal zmeny a mnohé mu vyčítal. Dúfal, že opustí zväzky s európskymi monarchiami, že zruší tajnú políciu a poddanstvo, že naopak zachová ľudovú občinu a vrúcnu pravoslávnu vieru.
Nežiadal od neho parlament alebo niečo podobné, ale iba typicky panslavistickú utópiu ľudu pod dobrým panovníkom, ale bez feudálov.
Bez váhania odpisoval Poliakov a uberal im právo sa búriť (čo je od neho dosť nefér a zasa to vyvoláva asociácie so súčasnosťou) lebo sa búrili proti Rusom.
Niektoré jeho odhady boli prekvapivo presné napríklad o budúcnosti Francúzka a o tom, že Rakúsko nakoniec padne.
Ale jeho základná téza sa nerealizovala a asi ani nemohla.
Pri všetkej jeho veľkosti si myslím, že Slováci zatvárajú oči pred jeho chybami. Jeho dedičstvom boli zlyhania a ilúzie práve ako aj táto o úžasnom Rusku čo sa presne tým správnym spôsobom zmení a nás zachráni.
Zároveň dodám (aby ma tu zase zle nepochopili) že Rusov mám aj ja rád a v mnohom viac ako Západ, ale treba poznať aj limity takejto lásky a nemať zbytočné a prehnané ilúzie.