Slovenské rozprávky 2

dnes

V dobrom - chudák rodičia... ani nepočítam, koľkokrát túto knižku so mnou čítali nahlas a ja potom sama, ale splatila som to na mojich deťoch mnohokrát, my sme im ešte čítali rozprávky nahlas. Čo môže byť vlastne krajšia spomienka, ako tvár mamky či ocka vyslovujúca vo svetle nočnej lampy tie magické rozprávkové slová... Som z tých požehnaných detí, ktoré síce boli síce z rozvedeného manželstva (áno, vtedy v škole s 700 žiakmi jediná), ale stále s rozumnými ľuďmi, ktorí videli spokojnosť dieťaťa dôležitejšiu ako vlastnú. Ocko u nás prespal a čítal... túto knihu presne. Dnes mám skoro 40 a chápem, ako mamke vedľa v kuchyni bolo. Ďakujem.

Dobšinský písal dosť podobné rozprávky . V piatich alebo šiestich bola veta človečina smrdí..Ale detom sa to lúbi a to je hlavné