Slovieni a Jozef II.
Vladimír Laubert
https://www.databazeknih.cz/img/books/47_/470283/bmid_slovieni-a-jozef-ii-bXK-470283.jpg
1
4
4
Kniha obsahuje aj kompletný text návodu na meranie pozemkov z pera cisára Jozefa II. Ide o úplne prvé vydanie v slovenčine. Cisár Jozef II. vydal túto knihu v jazyku slovienskom, pričom nielenže použil už dobre známu Starosloviensku Bukvicu, ale dokonca je – najmä preambula – napísaná korektne, t.j., bukvice sú vyberané v súlade s významovými Obrazmi.... celý text
Přidat komentář
Táto kniha by mala tvoriť jeden celok spolu s knihou od Edmunda Frya: Pantografia. Hneď na začiatku musím poznamenať, že na obálky oboch týchto kníh by si mali najať nejakého grafika, lebo obálka hlavne tejto knihy je dosť príšerná. Vyzerá ako fantasy knižky tesne po 89. roku. Obsah to zčasti napráva ale prvý dojem je dosť zlý.
Vladimír Laubert v knihe rozbíja momentálne prevládajúci egregor, informačnú matricu a vytvára egregor iný - sloviensky. Sme Slovieni, žiadni Slovania či Sloveni (angl.-český slovník, 1964: sloven [slavn] - coura, zanedbaná osoba). Toto môžeš prijať, odmietnuť alebo s tým ďalej pracovať. Niektoré kapitoly v knihe sú upravenými článkami z webu tartaria.sk. Niektoré informácie dávajú zmysel, niektoré musíš odmietnuť na podvedomej úrovni a niektoré sa javia ako vedomá manipulácia. Nechcem tu teraz vynášať súdy nad autorovými myšlienkami, nechcem ani polemizovať. Určité penzum logických informácií však kniha určite obsahuje, záleží ako je s nimi narábané.
Ústrednou myšlienkou knihy je tvrdenie, že nie je Rus ako Rus. Rusí bolo viac a jednou z nich bola aj Karpatská Rus Slovienov. Žiadna Kijevská Rus neexistovala. Udalosti uvádzané v Povesti vremennych let sú už len kresťanským kompilátom pôvodných textov z rôznych období. A tie sa udiali práve v Karpatskej Rusi Slovienov, ktorá sa nachádzala, asi uhádneš kde. Odtiaľ aj názvy Ruské, Rusovce, Pohronský Ruskov, Kijov a pod.. Nie autor túto Rus nelokalizuje len na Slovensko, aspoň že tak... Tam kde sa momentálne ako o Rus-i oficálne uvažuje, Rus žiadna nebola, avšak TARTÁRIA áno.
S Veľkou Moravou to samozrejme bolo taktiež inak. Autor cituje pomerne zaujímavé zdroje a niektoré prepisy z nich aj zverejňuje. Dosť podstatnú časť knihy tvorí aj dôkazový materál v podobe súpisu majetkov z roku 1786 Jozefa II. písaný SLOVIENSKOU BUKVICOU (písma podobného azbuke, text však nie je ruský, sú v ňom slovakizmy). Autor tu dokazuje, že história a spôsob jej písania sa kýmsi zmenil až po smrti tohoto panovníka, nakoľko skutočné dejiny boli dovtedy úplne iné. Teda informačná matrica - egregor bol následne upravovaný.
O knihe si môžeš myslieť, čo len chceš. Realitu na psychologickej úrovni si vytvára každý sám a o to pravdepodobne ide aj autorovi. Robí to docela dobre aj keď miestami by mohol trochu brzdiť ale to je len môj názor ovplyvnený súčasným matrixom ;)
Štítky knihy
typografie Slované, slovanství spekulativní literatura písemnictví historické prameny pomocné vědy historické Bukvica
Autorovy další knížky
| 2017 |  Staroslovienska bukvica: Obrazové písmo Slovienov |
| 2020 | Slovieni a Jozef II. |
| 2022 | Staroslovienska bukvica: Číslovo |
| 2018 | Bojový systém Slovienov |
| 2024 | Slovienske rozprávky a povesti: Dejinný obzor Slovienov |
Tvrdenie, že „cisár Jozef II. vydal túto knihu v jazyku slovienskom“ je lož - ide o srbský preklad nemeckej pôvodiny. Tento Laubert si z odkrývania dejín spravil výnosný podnik. Stručný jazykovedný a dejepisný rozbor tohto paškvilu je na jutube dostupný ako Kniha „Slovieni a Jozef II.“ (rozbor).
Som vlastenec, hlásim sa k odkazu svojich Predkov, ale to neznamená byť hurávlastecom a prijímať podobné bľaboty. Zdravý sedliacky rozum...