Slučka
Priscilla Masters
Zatváranie očí pred pravdou môže mať temné a smrteľné následky. Calluma Hughesa označili za vraha a psychopata. Takúto nálepku mu dali médiá, spolužiaci a predovšetkým rodina chlapca, ktorého prebodol. Rogera Gougha nazvali obeťou. Všetci, ktorých polícia vypočula, ho opísali ako športovo založeného, zábavného a obľúbeného chlapca. Callum ho vraj brutálne zavraždil… Život je však zriedka taký čierno-biely. Koronerka Martha Gunnová chápe bolesť spôsobenú stratou milovaného človeka a význam spravodlivosti, ktorú si zaslúžia mŕtvi. Je totiž vdova a navyše sa musí vyrovnať s odchodom syna na futbalovú akadémiu. Keď Calluma nájdu mŕtveho v cele iba dva dni po jeho zatknutí, polícia dospeje k záveru, že sa jednoducho nedokázal prispôsobiť novému prostrediu a spáchal samovraždu. Bol však taký plachý a inteligentný chlapec schopný vraždiť bez motívu? A dokázal by si vôbec siahnuť na život? Martha sa odváži preniknúť hlbšie a odhalí pravdu, ktorá je oveľa znepokojujúcejšia a desivejšia ako čokoľvek, čo si dokážu vymyslieť noviny. Je odhodlaná vyriešiť záhadu zničených životov dvoch zásadne odlišných chlapcov.... celý text
Přidat komentář
Kniha mala veľmi zaujímavú hlavnú zápletku, spracovanie ma však trošku sklamalo. Vedľajšia zápletka s koronerkou ma rušila. Príbeh bol pútavý, ale skôr taký slabší priemer.
Slučka
Musím priznať, že anotácia vyzerá fakt veľmi zaujímavo, až to čitateľa ťahá do knihy. Lenže kniha mňa vôbec ani trochu nezaujala. Mala len 200 strán, ale asi dobré štyri dni som sa s ňou pasovala.
Príbeh ako thriller mi teda vôbec tak neprišiel. Ani neviem aký žáner by som knihe pripísala, ale ako thriller určite nie. Kniha bola veľmi smutná, pretože išlo o úmrtie hlavného hrdinu Calluma. Autorkin štýl písania mi tiež nesadol. Písala to strašne až rýchlo mi to prišlo, len aby sa tej knižky už zbavila. Kľudne to mohla rozpísať na 300 strán, a možno až vtedy by to bolo zaujímavejšie. Vlastne aby som sa lepšie vyjadrila, v knihe bol jeden z prípadov aj prípad úmrtia Calluma, až do skoro samého konca nevedeli kde je vlastne dôvod, čo za tým je, kto za tým je, a vôbec všelijaké iné prípady ktoré mali ešte vyšetrovať a zrazu, už sa schyľovalo do úplného konca, to znamená 10 strán dokonca, a zrazu autorka všetko ako keby vypľula zo seba na jednej strane. Takéto mínusy v knihách ma vedia veľmi sklamať, hlavne keď ma kniha 200 strán, ako mala aj táto - a kľudne to autor mohol rozpísať, napísať tam ešte nejaké tie tajomstvá, zvraty, napätia a podobných iných vecí - tu som sa toho žiaľ nedožila. Jednoducho som sklamaná a ani neviem čo iné napísať bez toho, aby som nespoilerovala, tak z tejto knihy to bude len taky slabý a kratučký opis. :)