Sofia vždy chodí v čiernom
Paolo Cognetti
Zbierka príbehov o „dievčati s problémami“ talianskeho spisovateľa Paola Cognettiho sa volá Sofia vždy chodí v čiernom. Pre Sofiu je život bojom už od narodenia. Bojuje proti svojej rodine, blízkym, celému svetu. Nervózna, excentrická Sofia chodí vždy v čiernom a čierna je často aj jej nálada. Napriek tomu však fascinuje všetkých, ktorí sa s ňou majú možnosť stretnúť: sestrička sklonená nad jej postieľkou, kamarát z detstva, s ktorým sa hrá na pirátov, teta Marta žijúca v parížskom exile, rodičia uväznení v každodennosti. Originálny román-mozaiku od Paola Cognettiho, ktorý dostal v roku 2017 cenu Strega, preložil do slovenčiny Peter Bilý.... celý text
Literatura světová Povídky
Vydáno: 2018 , InaqueOriginální název:
Sofia si veste sempre di nero, 2012
více info...
Přidat komentář
Vkladala som do knihy asi priveľké nádeje. Začiatok (aj anotácia) ma navnadil, no potom príbeh upadal a nerozvíjal sa.
Ja neviem, co som od toho cakala, ale asi Cognettiho 8hor a podobne pribehy, toto vsak bolo pozliepane, nejasne, take nijake. Cognetti pise milo, putavo, ale toto vazne nie.
No, asi mam slabost pre nesympaticke hrdinky, Sofiu je tazke si oblubit, ale urcite sa da do nej vcitit. Pribeh ma smrnc, hoci aj plynie trochu chaoticky a postrada wow-efekty. Netypicky, neakcny, odvazny a nemuzsky namet, akokolvek sa snazim nan nazerat gendrovo neutralne.
....aspoň že obal knihy sa podaril. Keď som ju zbadala, musela som ju mať, ale v tomto prípade sa potvrdilo - nesúď knihu podľa obalu.
Príbeh plný smútku, nemá hlavu ani pätu a ten koniec vlastne tiež.
Kniha je polepená z viacerých príbehov, ktoré spolu súvisia, ale nenadväzujú na seba. Takže v polke knihy som vlastne nevedela čo sa stalo na začiatku. Kniha vo svojej podstate nie je zlá, ale príbeh nie je až tak pútavý ako som podľa obálky očakávala????????♀️????
Poviedkový román, v ktorom sa príbehy posúvajú v čase, mení sa rozprávač, prvá, druhá a tretia osoba: raz je v centre diania Sofia, inokedy jej teta, otec, matka. Postava Sofie spája ľudí a časové roviny, podobne ako Olive Kitteridge od Elizabeth Strout.
Ak by som mohla označiť 3,5*, tak by som ju označila takto. Na túto knihu som sa veľmi tešila vzhľadom na oslavné recenzie. Ale moje očakávania nesplnila- Sofia bola pre mňa spratkom, ktorý v živote ťažkosti úplne nemal, a dôvody typu MATKA pre mňa boli málo, aby bola taká, akou bola. Bola otravná, rozmaznaná, egocentrická, a možno o tom bola táto kniha, aby vyvolala takýto typ antipatie k hlavnej postave?!
Inak, kvitujem rozprávačský štýl autora- v kadej kapitole bol rozprávačom niekto iný, a to pôsobilo veľmi sviežo.
Štítky knihy
italská literaturaAutorovy další knížky
2017 | Osm hor |
2018 | Divoký kluk |
2022 | Vlčí štěstí |
2019 | Nikdy nevystoupat na vrchol |
2018 | Sofia vždy chodí v čiernom |
Mne sa napríklad páči, že je to napísané takým chaotickým štýlom; že sú to poviedky, a jediná vec ktorá ich spája je - Sofia. To, že príbeh nejde chronologicky, že často sa vraciame do detstva, potom opäť roky preskočíme; je to vyjadrenie toho, kým je Sofia. Je plná neporiadku - preto aj kniha o nej je plná neporiadku, možno navonok nesúvisiacich myšlienok a postáv, ktoré počas života prirodzene prichádzajú a odchádzajú, tak ako sa zjavuje Sofia a ako zase mizne.
Pre mňa to bola osviežujúca kniha, vybočenie z typických očakávaní, z toho, ako sme zvyknutí čítať, návrat do čias, ktoré vyzerajú ako zrkadlo, ktoré sa rozbilo, aby sa opäť mohlo pozliepať dokopy.