Spev vtákov
Christy Lefteri
Niša prekročila oceány, aby dala svojmu dieťaťu budúcnosť. Cez deň sa stará o Petrinu dcérku, v noci sa stará o svoje dievčatko pri svetle telefónu. Nišin milenec Jannis je pytliak a každú zimu loví drobné spevavé vtáky na ceste do Afriky. Jeho sny o novom živote a svadbe s Nišou sa zrútia, keď Niša zmizne. Zmiznutie domácej pracovníčky nezaujíma nikoho okrem Petry a Jannisa. Keď sa ju vydajú hľadať, uvedomia si, ako málo toho o Niše vedia. To, čo odhalia, ich všetkých zmení.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2022 , Tatran (Bratislava)Originální název:
Songbirds, 2021
více info...
Přidat komentář
Velmi zvlastne podany svet a osudy zien, ktore predsa nik nebude hladat.Poeticky jazyk aj obrazy, dej tu bol druhotny, len sprostredkoval posuvanie obrazov a myslienok. Nuti nas zamysliet sa nad ludmi, ktori ziju okolo nas a ani ich nevnimame, splnaju nase potreby, staraju sa o nas a pre nas je to samozrejmost Prekvapilo ma , ze nieco take sa moze diat v europskej krajine, ved tu ludia maju hodnotu, ci len ti spravni ?...
Ja chápem tú alegóriu, ktorú autorka na konci vysvetľuje a o čom podľa jej slov mala kniha byť. Len škoda, že nemá potenciál uchovať vašu pozornosť. Mám s ňou rovnaký problém ako so Včelárom z Aleppa. Vynikajúco rozohraný príbeh s peknou poetikou sa postupom času vlečie, nudí a rieši úplné banality, ktoré až rozčuľujú. Akoby autorka nemala nosný dej na ktorom by príbeh pokračoval. Samotné to pátranie po zmiznutej je tragikomické, postava, ktorá chce zistiť informácie o nezvestnej sa dookola vypytuje tých istých ľudí či ju nevideli,lebo čo ak klamú? Iná postava chce tiež zistiť pravdu, ale ani sa nemá k tomu, aby si ona sama prečítala denník zmiznutej. Ku koncu som trpela a tie stránky preletela, aby ma to vlastne ani len po rozuzlení nerozložilo tak ako to autorka mienila. A týmto žiadnej jej ďalšej knihe nedám šancu.
Prvá polovica bola podľa mňa slabšia, vliekla sa, bez nejakého deja. Potom sa to viac rozbehlo, hlavne záver bol veľmi dojímavý. Bavilo ma čítať aj dodatok autorky o živote na Cypre, ktorý dal celej knihe znaky reálnosti.
Ako sama autorka hovorí, toto je kniha o všetkých formách väznenia, o spôsobe akým sa všetci môžeme uväzniť v určitých spôsoboch videnia a bytia. Spracúva tému chudobných žien, ktoré sa rozhodli odísť zo svojej domoviny (väčšinou na ďalekom východe), opustili svoju rodinu a prišli do Európy aby zarobili peniaze. Často sa však stávajú obeťami podvodu, obchodovania s ľuďmi alebo minimálne predsudkami domáceho obyvateľstva. Autorka oproti svojej prvej knihe, Včelár z Aleppa, zvolila úplne iný jazyk. Kým tam bol pomerne kvetnatý a čítal sa ťažšie, tu je naopak úderný a kniha sa číta naozaj rýchlo. Musím povedať, že obe hlavné postavy mi boli od začiatku až do konca knihy nesympatické, ale autorke nešlo o to aby si ich čitateľ obľúbil. Predstavovali len vzory pováh, s ktorými sa ženy ako Niša často dostávajú do kontaktu. Petra, jej sebecká zamestnávateľka, pre ktorú predstavovala len lacnú pracovnú silu a Jannis, jej milenec, ktorý síce tvrdil, že ju miluje, ale netušil s kým sa Niša stretáva vo voľnom čase a ani čím si musela prejsť. Spev vtákov je opäť raz kniha, ktorá otvára oči. Som neskutočne rád, že ju vydavateľstvo Tatran vydalo. Je to problematika, o ktorej som doteraz nemal ani tušenia. Môžem len a len odporučiť.
Vybrala som si ju ani nie tak kvôli anotácii ako skôr kvôli tomu, že sa dej odohráva na Cypre (môj obľúbený ostrov). Dlho sa dej ťahal, chvíľami som ju chcela odložiť. Téma knihy je vážna, ale kniha nie je písaná tak, aby ma ťahalo do čítania.