Spiatočka
István Kerékgyártó
Román nás sprevádza životom Zsolta Vidru od smrti po narodenie. Prechádza s nami zo súčasnosti až do 50. rokov dvadsiateho storočia. Kruto úprimný príbeh hlavného hrdinu sa vinie cez temné podnájmy, panelákové byty, sivé fabriky, zadymené krčmy, nehostinné kasárne, nemocničné izby, väznice až po nocľahárne pre bezdomovcov. Jeho hrdinami sú ľudia na periférii spoločnosti, ktorí bývali čašníkmi, závozníkmi, šoférmi, predavačmi, vrátnikmi, no ktorí po zmene režimu ťahali za kratší koniec. Napriek neradostnému osudu hlavného hrdinu je román napísaný ľahkým perom. Autorovi sa podarilo presne zachytiť tragikomickú absurditu života súčasnosti a nedávnej minulosti.... celý text
Přidat komentář
toto je pecka, škoda že to má len 120 strán. Smiešne aj smutné, drsné ako vedia ľudia z opisovanej spoločnosti byť aj v skutočnosti, takže nesamoúčelné vulgarizmy tomu pridávajú na pravdivosti. A niektoré situácie v knihe opisované boli v skutku originálne. A k tomu ma to neskutočne bavilo, k tým štyrom hviezdam, ktoré by som tomu chcel dať, pridávam piatu, len tak, pretože treba poukázať na takéto knihy.
Toto je fantastická kniha, veľmi silná a originálna, normálne som po dlhom čase zažíval pri čítaní jednotlivých pasáží katarziu. Ale okrem literárnej kvality má neuveriteľnú filmovú atmosféru. Úplne som to celé videl pred očami ako film. Obraz za obrazom - príbeh spočiatku neznámeho bezdomovca, ktorý sa postupne stáva v našich očiach čoraz konkrétnejšou a živšou postavou. Myslím, že toto by pokojne mohol vziať do ruky nejaký skvelý maďarský režisér ako Béla Tarr a jemu podobní a bol by z toho film roka. Maďari toto vedia točiť (a písať) tie autentické drsné ksichty a drsné životy...