Správy z neznámych svetov
Peter Zajac , Jozef Gerbóc , * antologie
Výber poviedok Správy z neznámych svetov je u nás prvým vydavateľsky realizovaným poviedkovým súborom z oblasti pôvodnej sci-fi tvorby. Usilovali sme sa v ňom o čo najširší záber, a preto popri známych autoroch sci-fi tu nájdete i renomovaných predstaviteľov slovenskej literatúry, pre ktorých sci-fi znamená jednu z ďalších možností literárneho vyjadrenia, ale na druhej strane aj doteraz celkom neznáme mená, za ktorými sa zväčša skrývajú amatérski autori – „scifisti“ z rozličných sci-fi klubov. Poviedky majú široký tematický záber: od klasických vesmírnych príbehov až po ekologické problémy, s akými sa denne stretávame. Niektoré sú založené na zaujímavom scifistickom nápade, v iných dominuje ľudská situácia skrytá za nezvyčajnými reáliami. Časť poviedok už bola publikovaná knižne, s ďalšími ste sa mohli stretnúť v časopisoch, no je tu aj nemálo takých, ktoré sme vybrali z ponúknutých rukopisov. Dúfame, že pre vás budú rovnako príjemným prekvapením. Tieto správy z neznámych svetov vysielame k vám s nádejou, že si vás niektoré z nich získajú a pripravia tak pôdu aj pre svojich nasledovníkov. Veríme, že na seba nedajú dlho čakať. Poviedky: Ján Lenčo-Knižnica, Miroslav Butora-Vlak, ktorý sa rúti tmou, Dušan Dušek-Mravce, Ján Fekete-Príbeh z Vivaldiho hudby, Andrej Ferko-Istota, Peter Gomolčák-Porozprávam ti, stará mama, Nata Hosťovecká-Siedma tvár, Pavel Hrúz-Gén R/K, Ivan Hudec-Odkaz z Kronlandu, Anton Hykisch-Samota s Vergíliom/Prvá správa.../, Peter Jaroš-Made /in/ moiselle, Marian Jaslovský-Problém pre troch, Karol Kálna-Magistrov experiment, Dušan Kostovský-Zvláštny smútok víťazov, Juraj Kozlo-Nádherné biele labute, Ondrej Krug-Strom, Dušan Kužel-Myšky, Ján Lenčo-Raz možno pochopíme, Daniel Mačuha-V sanatóriu, Dušan Mitana-Na prahu, Gustáv Murín-Planéta šťastných mŕtvych, Jana Pinková-Exodus, Jozef Puškáš-Smetisko, Rudolf Sloboda-Správa, Peter Stoličný-Fontána, Miloš Ščepka-Muž na piesku, Juraj Šípoš-Komputerové zhltnutie, Juraj Takáč-Reál, Alta Vášová-Naozaj, Pavol Zlatoš-Odkaz pána von Schwarzenloch, Jozef Žarnay-Vrchol, Ferdinand Žernovič-Hranica, Dušan Kostovský-Metodická príručka alebo úplne posledná sci-fi poviedka. Identifikační číslo knihy: 073-078-88.... celý text
Přidat komentář
Nebyť pár veľmi slabých, kratučkých kúskov, ktoré sú kvalitatívne od zvyšku výberu na míle vzdialené (a to ako obsahom tak aj úrovňou textu), nebál by som sa povedať, že ide o kvalitnú tuzemskú zbierku a príjemné čítanie. Keď si teda odmyslíme plevel a možno pre niekoho občas archaickú slovenčinu (výraz "zapáliť lampu" sa proste k sci-fi nehodí), zostane nám rôznorodý výber textov, v ktorých nechýba varovanie a kritika konzumnej spoločnosti, kritika totalitného režimu, dobývanie vesmíru, vedecké experimenty a hlavne veľa originálnych nápadov a point, vďaka ktorým si bez pochyby niektoré poviedky zapamätáte dlho po prečítaní knihy. Zbierka ma určite inšpirovala k tomu, aby som vyhľadal aj ďalšiu tvorbu niektorých autorov.
Neodpustím si citát z poviedky "Planéta šťastných mŕtvych", ktorá vznikla aj ako kritika tedajšieho režimu. Kultúrny prednosta (cenzor) kladie v živom prenose otázky talentovanému spisovateľovi, ktorý ožil potom, ako jeho mrtvolu previezli na záhadnú planétu:
- A čo pekné píšete ?
Odpoveď bola prekvapujúco rýchla:
- Nič.
Otázka bola ešte rýchlejšia.
- A čo nám napíšete ? Budete písať ?!
- A načo. Mne je tu dobre...
:)
Táákže. V tejto sci-fi poviedkovej zbierke od rôznych slovenských autorov máme celkovo 33 poviedok, či už krátkych alebo dlhých, lepších alebo horších, no v tomto prípade prevládajú tie horšie. Osobne sa mi najviac páčili poviedky "Porozprávam ti, stará mama", "Made /in/ moiselle", "Nádherné biele labute", "V sanatóriu", "Smetisko" a posledná sci-fi poviedka. Ostatné naozaj nestoja ani za prečítanie, je tu veľa brakových a nečitateľných poviedok, kedy mi robil problém niektoré poviedky aj dočítať. Kniha je z roku 1988, čo sa prejavilo aj na čitateľnosti knihy - možno aj vďaka autorom, ktorí túto zbierku zostavili. Nemám rád pomlčky pred a za priamou rečou, v slovenských knihách sa mi takýto štýl písania hnusil a tu som to mal v každej poviedke, takže výsledné hodnotenia sú také aké sú. Aj keď niektoré nápady sú veľmi dobré, nikdy nie sú dotiahnuté do úspešného konca a vám sa zdá, ako keby sa chceli opičiť po slávnych sci-fi klasikov. Musím hodnotiť veľmi nízko, pretože som nemal taký pôžitok z čítania, aby som dal aspoň priemerné hodnotenie.
Najväčším nedostatokom tohto výberu je nevyvážena kvalita poviedok. Viac ako polovicu napísali sci fi fanušíkovia, ale vynikajú z nich len hororová V sanatóriu Daniela Mačuhu, Odkaz pána Schwarzenloch Pavla Zlatoša matematicky opisujúca, že ontológia založená na abstraktnej logike je bludnou cestou v kruhu a nakoniec ekologický Exodus Jany Pinkovej s dobrým nápadom, ale chcelo by to kvalitnejšie sci fi podanie. Zvyškom prispeli scenáristi a spisovatelia a veru niektorí zaostali za očakávaním pravdepodobne pre nedostatočný vzťah k žánru. Potešili borgesovská Knižnica a aldissovská Raz možno pochopíme obidve od Jána Lenča, hravá Fontána Petra Stoličného, úchylná Istota Andreja Ferka, vtipný Muž na piesku Miloša Ščepku a tiež vizuálne silné Smetisko Jozefa Puškáša ktorému ,ale úplne chýba príbeh. Niektoré poviedky aj keď sami osebe kvalitné, ani nepatria do sci fi a boli prevzaté z odlišných zbierok. ( Na prahu, Myšky,Správa,Mravce)