Spúšť: Príbehy o láske a nenávisti
Marek Hudec
Žijeme spoločne na jednej planéte, v jednom meste, míňame sa na tých istých uliciach. Tak prečo sa niektorí a niektoré z nás stále musia cítiť ako terče? A prečo sa to muselo skončiť výstrelmi a krvou na chodníku pred Teplárňou? Reportážna kniha Mareka Hudeca s názvom Spúšť sa detailne a z rôznych uhlov zaoberá tragickými udalosťami z 12. októbra 2022 pred obľúbeným bratislavským kvír podnikom Tepláreň. Rekonštruuje udalosti z osudného večera, skúma pohnútky vraha, no obzerá sa aj späť za zmarenými mladými životmi Juraja a Matúša i za príbehom zranenej Radky. Pomedzi úsilie objektívne spracovať najčernejší deň v moderných slovenských kvír dejinách do textu presakuje aj autorove hlboko osobné a intímne prežívanie týchto tragických udalostí. Marek Hudec sa však na život LGBTI+ ľudí v slovenskom kontexte pozerá aj v širších súvislostiach. Témy sa dotýka prostredníctvom príbehu prvého slovenského kvír aktivistu Imricha Matyáša z medzivojnového obdobia, cez príbehy ľudí, ktorí v totalitných časoch museli podstupovať averznú terapiu v snahe vyliečiť ich z homosexuality, ale aj tých, ktorí svoju identitu objavovali v deväťdesiatych rokoch a v niektorých chvíľach doslova bojovali o holý život. Dozvieme sa o histórii slovenských Pridov, o referende za rodinu, ktoré znamenalo zlom vo vnímaní LGBTI+ ľudí na Slovensku a rad príde aj na príbehy súčasných aktivistov a aktivistiek, ktorí a ktoré stále držia dúhovú zástavu nad hlavou. Na pozadí týchto príbehov vnímame aj to, ako sa menila a mení slovenská spoločnosť. A nie vždy je to k lepšiemu. Reportážna kniha Spúšť vznikla na základe rozhovorov s viac, než päťdesiatimi ľuďmi – blízkymi obetí, svedkov a svedkýň z miesta činu, kvír ľudí zasiahnutých násilím v mesiacoch pred i po vražde, pamätníkmi a pamätníčkami na udalosti z blízkej či vzdialenejšej minulosti. Marek Hudec nám rozpráva o tom, aké ťažké je niekedy v nenávistnej atmosfére bojovať o právo milovať, a aké krásne môže byť, keď láska napokon zvíťazí.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
2022 | Uzol: Vojnový príbeh Nových Zámkov |
2018 | Prosté rozprávky (séria 1) |
2024 | Spoušť: Příběhy o lásce a nenávisti |
2024 | Veľká vzdialenosť |
2024 | Kvír fantazijné svety |
"Ja som tu a Juraj nie. Už vraj rok. Nerozumiem tomu. Dni plynú a občas si pomyslím, že dlho už z tej Bratislavy neprišiel domov. Potom sa to začne znova, neexistuje dostatočný výkrik alebo slová, ktoré by vyjadrili, ako sa cítim. Rozveseľoval mňa i svojho brata a bola som pyšná, že my traja skúšaní osudom sme sa zomkli a naučili sa fungovať spolu."
"Kniha Mareka Hudeca sa pohybuje na pomedzí dokumentárneho románu, publicistiky, záznamov a spomienok. Môže byť terapiou z menšinovej úzkosti a depresie, ale aj ponukou nezabudnúť, pochopiť, nezmieriť sa, žiť ďalej. Menšinovou úzkosťou celkom nezaslúžene trpia menšinové osoby a komunity. Ale kto už je v bezpečí v majorite, kde ktosi trpí menšinovou úzkosťou? Kto sa v nej schová? Nie je majorita množinou tých najrôznorodejších menšín?
Túto knihu možno potrebuje menšina, komunita. Ale ešte viac súbor všetkých menšín, celá takzvaná majorita, proste spoločnosť tu a teraz. Aby sa nezabudlo. Aby sa nezopakovalo. Môžeme len dúfať. Literatúra nemá tú silu, ale ľudia, čo ju pozorne čítajú a nechajú sa ňou zasiahnuť, ju môžu mať.
Prajem Slovensku, aby knihu prijalo a absorbovalo. A knihe, nech si nájde cestu aj tam, kde sa niekedy ťažko svieti na cestu, no o to viac je to potrebné." (Jana Juráňová)
Myslím, že autorka Jana Juráňová pekne vystihla podstatu tejto knihy. Nie je to ľahké čítanie, ostatne ako každá Absyntovka, ale je to potrebné čítanie, ako každá Absyntovka. Teroristický útok v Teplárni "oslávi" svoje druhé výročie o pár dní a Slovensko je tam, kde bolo pred dvoma rokmi. Plné nenávisti, strašenia, klamstiev a nie len voči LGBTI+ komunite. Zabúdame sa pozerať na "iných" ľudí ako na ľudí, postrádame základnú empatiu voči inej ľudskej bytosti a staviame sa do roly nejakého sudcu, ktorý jediný pozná tú správnu cestu ako žiť. Svet je pestrý, ľudia sú rôzny a každý má právo žiť svoj život ako chce. Mali by sme sa naučiť načúvať, spoznávať a rešpektovať sa navzájom bez ohľadu na orientáciu, rasu, vierovyznanie, ... Veľmi odporúčam, aj keď si myslím, že tí, ktorým by najviac prospelo túto knihu prečítať, po nej asi nesiahnu.