Stratégia antilop
Jean Hatzfeld
https://www.databazeknih.cz/img/books/34_/345910/bmid_strategia-antilop-eMY-345910.jpg
5
13
13
V susednom dome žije muž, ktorý zavraždil vašich rodičov. Stretávate sa každý deň. Mlčíte, pretože aj vaše deti majú krvavé ruky. Taká je realita života po rwandskej genocíde – nežijú tu len obete, ale aj kati. A ich potomkovia. Jean Hatzfeld sa v knihe Stratégia antilop pokúša zistiť, ako funguje spolužitie obetí a katov, vrahov a pozostalých. Hutuovia a Tutsiovia žijú ďalej svoje bežné životy tesne vedľa seba, no hnisavá rana minulosti stále hlboko ovplyvňuje ich vzájomné spolunažívanie. Dá sa na to všetko jednoducho zabudnúť a začať odznova? Dvadsať rokov po strašnom rwandskom vraždení sa Jean Hatzfeld vracia na miesta teroru. Pýta sa a rovnako pozorne počúva obe strany – tých, ktorí držali rukoväte mačiet i tých, ktorých sa dotýkali ich čepele. Rwanda je len jednou z možností, na ktorej sa môžeme pokúsiť pochopiť fungovanie sveta, ktorý si prešiel nevysloviteľnými ukrutnosťami. Život ide ďalej – je to len odporná fráza, no žiaľ, hlboko pravdivá.... celý text
Literatura světová Literatura faktu Historie
Vydáno: 2017 , AbsyntOriginální název:
La stratégie des antilopes, 2007
více info...
Přidat komentář
Stratégia antilop je třetí knihou Jeana Hatzfelda věnující se genocidě v Rwandě, která se stala v roce 1994.
Autor v knize zkoumá událost ze dvou úhlů - zpovídá vězně, patřící k etnické skupině Hutů, jenž v močálech s mačetami zabíjeli tisíce Tutsiů. Píše tu o jejich výpovědích, o přiznání či popření viny a o znovu setkávání se s oběťmi, když je pak stát propustil z vězení, aby mohli pracovat a obdělávat pole.
Na druhé straně tu pak čteme výpovědi obětí, lidí, co se vrátili z močálů, kde se museli skrývat a nevěděli, zda se i večer setkají se svými příbuznými a také jaké to je, potkat se na ulici s člověkem, jenž zavraždil vaše známé.
Kniha je velmi silným reportážním dílem, kde se dočtete o nespravedlivosti, zoufalství, ztrátě i znovunalezení naděje a o tom, co všechno je schopen provést člověk na člověku.
Cením si absyntovek, díky ním se mohu dozvědět mnoho o historii i lidech samotných, rozšiřují obzory.
Knihu jsem četla poměrně dlouho, musela jsem si čtení dávkovat.
"Keď Satan rozdeľoval medzi ľudí sedem hlavných hriechov, Afričan si zvolil obžerstvo a hnev. Neviem, či si ich vybral ako prvý alebo ako posledný. Neviem ani to, čo si pre seba uchmatli belosi alebo Aziati, pretože som ešte po svete nechodila. Ale viem, že tá voľba nás bude ťažiť naveky. Žiadostivosť roznecuje v Afrike viac svárov a vojen ako sucho či nevedomosť. A v celom tom hluku dokázala na tisícke našich vrchov rozsiať genocídu."
Takto sa začína kniha tohto autora, ako som sa dozvedela, už tretia v poradí, v ktorej sa venuje genocíde v Rwande. Vracia sa na tie isté miesta, k tým istým ľuďom a píše o tom, ako sa im darí, ako vnímajú svoju minulosť, ako sa vysporiadali so svojími "zážitkami" z roku 1994. Autor dáva priestor vyjadriť sa obom stranám a je to naozaj neľahké čítanie. Ak sa mi podarí dostať k predchádzajúcim dvom knihám, tak si ich určite prečítam. A čo sa týka Absyntu, tak ďalšia skvelá kniha. Odporúčam.
Stratégia antilop
To, čo sa pred tridsiatimi rokmi odohralo vo Rwande je niečo strašné a vôbec tieto udalosti neviem pochopiť. Prečo? Prečo sa dovtedy mierni ľudia obrátili voči susedom a masakrovali ich mačetami? Prečo muselo zomrieť skoro milión ľudí? Prečo Tutsiov naháňali a masakrovali, keď sa schovávali v močiaroch alebo v lesoch? V tejto knihe síce nájdeme pohľady z oboch strán, ale nemám pocit, že by mi dala odpovede na tieto otázky. Hlavne, ako aj bolo v knihe viac krát spomenuté, je to posledná kniha z trilógie, ktorá sa udalosťami vo Rwande zaoberá a mňa mrzí, že prvé dve neboli u nás vydané. Ale aj táto kniha je veľmi silná, ukazuje, ako ľudia žijú 20 rokov po genocíde. Alebo ako sa snažia žiť. Pretože žiť vedľa niekoho, o kom viete, že zabil, možno aj niektorého z vašich príbuzných, musí byť príšerné. A taktiež vedieť, že vrahovia neboli dostatočne potrestaní, keďže mnoho z nich vo väzení strávilo iba pár rokov, pretože bolo potrebné, aby mal kto hospodáriť na poliach. Napriek mnohým svedectvám, ktoré sa mi čítali veľmi ťažko (samozrejme, že to boli tie, ktoré rozprávali Tutsiovia), mi niečo v tejto knihe chýbalo. Neprišlo mi to až také úderné, miestami tomu chýbala konzistencia, niekedy som si nebola istá, kto vlastne rozpráva, pretože tých mien tam bolo veľmi veľa. Ale samozrejme za prečítanie rozhodne stojí a dúfam, že sa niekedy dočkáme aj prekladu prvých dvoch častí.