Stratený raj
Rudolf Sloboda
Slobodný takmer päťdesiatročný muž Ján Biely, alkoholik, ktorý sa kvôli žene rozhodne začať nový život a sám sa prihlási na protialkoholické liečenie.
Přidat komentář
Knihu ocenia tí ktorí si podobnou situáciou prešli a príjmu autorov triezvy pohľad na vec. Protialkoholické liečenie nemusí byť depresívne a nie všetci lekári sú ako sestra Ratchedová , alebo Bohuslav Masák.
Už pri minulých Slobodových knihách som si všimol, že oficiálne autority vždy zobrazuje viacmenej kladne a záporné či skôr tragikomické postavy prichádzajú na scénu až v rámci kolektívu, partie , tlupy, rodiny , teda konflikt nastáva medzi členom a neoficíalnou autoritou. Nie inak je to i v kolektíve pacientov ked sa ocitne Jano Biely ktorého si na chvíľu zvolia do funkcie predsedu spolusprávy. A skoro polka knihy je o jeho "problémoch" pri organizovaní pravidelného kultúrneho programu v rámci liečby. Tento priestor Sloboda využíva na minimalistické kresby rôznych postáv a postavičiek a premýšla nad šikanou v kolektíve. Kedže ale Rudo Sloboda píše štýlom , že človek nevie či si z neho robí srandu, alebo to myslí vážne , záleží na tom ako sa na príbeh dokážete naladiť. Ja som si užil humoru aj hororu.
Jano Biely sa ide liečiť aby skoncoval s pitím , ešte v nemocnici sa pokúša so svojou možno budúcou manželkou splodiť syna , jedno sa mu podarí a jedno nie )
Bom dia,
Kdo mě zná ví, že Slováky mám rád. Jsou to po delfínech a ondatrách můj třetí nejoblíbenější živočich. V této knížce Sloboda popisuje jak to funguje na protialkoholní léčebně, tedy v místě, kde to jednoho dne pravděpodobně zaparkuju.
Náš hrdina tedy nastoupí do léčebny a jelikož je to Sloboda, začne okamžitě meditovat nad filozofií, chlastem, svojou starou, náboženstvím a komunismem, zatímco všichni kolem něj mají IQ jako kýbl leča. Stejně jako ostatní knihy od Slobody, i tato působí, jako by si člověk objednal smažák a někdo dovnitř zapekl kaviár.
7/10
Miestami som sa musel zamysliet sám nad sebou. Jemná depka z "no future" života sa hlásila o slovo. Večer som ju zahnal pivom. Hmm, snáď to nebude až také zlé.
oproti Pecháčkovým Dobří holubi se vracejí, je rozmer viac dumavý, každopádne Sloboda ako sa patrí, naviac dal by som túto knihu do povinného čítania na Slovensku, pre druhý stupeň a potom opakovane ako doporučená literatúra pre stredné školy
Veľmi zaujímavé dozvedieť sa, ako to chodí v protialkoholickej liečebni. Autorov jednoduchý štýl sa číta rýchlo, nie však celkom ľahko, lebo núti častokrát zamyslieť sa. Bolo tu málo filozofických pasáží ako v iných autorových knihách, ale predsa len jedna dlhá a ako vždy, stála za to.
Autorovy další knížky
| 1990 |  Rozum |
| 1987 | Medová žihadla |
| 1983 |  Stratený raj |
| 1987 | Uršuľa |
| 1988 | Lampa s růžovým stínidlem |
Dlhé roky som akosi obchádzal tvorbu tohoto autora, no nadišiel čas zmeny. Síce si myslím, že práve tento kus pre mňa nebol úplne ideálny, no nenechám sa odradiť a siahnem aj po iných. Nosná téma bola dobrá (myslím, že je stále aj aktuálna), postavy tiež z tohoto sveta, miestami som sa zabavil, miestami bolo na mňa príliš filozofie...