Stredoveké privilégiá Bratislavy

28.01.2019

Ondrej z božej milosti kráľ uhorský, dalmátsky, chorvátsky, jeruzalémsky, srbský, haličský, lodomerský, kumánsky a bulharský, všetkým verným kresťanom prítomnú listinu spatrujúcim náš pozdrav v mene Spasiteľovom, dôstojnosť a veľkosť kráľovstvu, ktoré je určené vládnuť nad veľkým počtom národa a poddaných a zvykle milostive udeľovať svojim poddaným istú slobodu, ako aj naznačovať im mieru ich podlžností voči panovníkovi, aby takýmto spôsobom počet obyvateľov v záštite zákona sa rozmnožoval.

Chceme tedy touto listinou dať nasledujúce na všeobecnú známosť:
Nakoľko občania (hospites)nášho mesta Bratislavy skrze dravosť a ukrutnosť nemeckú v dobe vojny vedenej medzi pánom kráľom Ladislavom naším otcovským bratom a kráľom českým, ďalej skrze Alberta, knieža rakúske a štýrske, boli vyhnaní a rozprášený zo svojho mesta a následkom vypálenia ich domov a straty majetku veľkú škodu utrpeli, preto chceme dbať ich celého počtu, aby shromavždivše sa, mohli sa tu zdržovať a aby im bola poskytnutá všemožná bezpečnosť k návratu do mesta a shromažďovaniu sa, preto z našej kráľovskej moci a milosti sme sa usniesli udeliť im nasledujúcu
slobodu a výsadu:

Že môžu si svojho predstaveného čili rychtára zo svojho stredu, na deň sv. Juraja mučeníka, na dobu jedného roku voliť, ktorý potom všetky ich záležitosti, vzniklé buďv styku s obyvateľmi iných miest alebo medzi sebou, s dvanástimi košelmi(radný) môže vybavovať podľa všeobecného zvyku medzi občanmi zachovalého.

Nariaďujem a povoľujem ďalej, aby od ich viníc, tak starých ako i novozaložených alebo založiť sa majúcich, žiadnej podlžnosti nemali, a nemusia a nemajú odovzdávať z nich žiadne okovy, alebo ako sa to u nás všeobecne nazýva vedrá, a tiež akýmkoľvek iným menom menovanú daň nikdy
platiť nemusia.

Ďalej povoľujem, čo sa týka lesov, dreva a bársjakých stavieb, že kráľovskému stolníkovi(truksasovi,chod kuchyňe, domu,obsluha,čašník) na ustálenú dobu žiadnu podlžnosť, daň platiť nemusia.
Povoľujeme im ďalej prievoz na Žitnom ostrove, v chotáre mesta Bratislavy, kde začína rieka Challovo a kde oba brehy tejto rieky náležia nášmu mestu a darujeme im ten prievoz s právom prístavu na večnosť, tak aby mali možnosť a volnosť, pre svoju potrebu držať tam člnky a lode, také ako sami chcú.

Ďalej nariaďujeme, že keď títo naši občania so svojim tovarom a vozmi kamkoľvek po našom kráľovstve cestovať chcú, nemusia ani od tovaru ani od koní alebo od osôb cestujúcim s ich tovarom a či vracajúcim sa bez tovaru, platiť žiadnu dávku, alebo daň, ani pri bratislavskom prievoze tak smerom na Hainburg, ako aj smerom na Žitný ostrov(Challov), ani vo Vajnoroch(Zeuleus), ani pri prievoze rieky Moravy a pri všetkých iných miestach bratislavskej župy, kde je vyberanie dávky obvyklým.
Tiež chceme, aby od ľudu, ktorý z akýchkoľvek obci a miest príde do tohto mesta Bratislavy, tým cieľom, aby sa tu usadil, žiadna daň sa nevyberá.

Ďalej, keď niekto z obyvateľov mesta, alebo jeho predmestia dopustí sa nejakej viny na vonkove a podarí sa mu újsť cez chotár mesta Bratislavy, súdi nad ním rychtár a 12 konšelov mesta, lebo žalobca musí sledovať v sporných veciach žalovaného do miesta, kam ten prislúcha, vyjmúc prípad, že vec odohrala sa tomže meste alebo predmestí.
Podobne nariaďujeme, že proti tým našim občanom a ich príslušníkom vonkajších svedkov vo všeobecnosti postaviť nemožno, výnimku tvorí prípad, keď sú prítomní ako svedkovia dvaja či traja obyvatelia tohože mesta, ale z iných miest a obci požívajúcich túže slobodu ako Bratislava.
Podobne, keď niekto z obyvateľov alebo príslušnikov tohto mesta dopustí sa nejakého priestupku alebo výtržnosti, vtedy úradujúci rychtár a konšelovia podľa právnych zvykov a obyčajov, prisluhujú spravedlnosť, ako to právo mesta a ich výsadné právo vyžadujú.Keď ale rychtár a konšelovia alebo občania pri prisluhovaní spravedlnosti dopustili sa omylu, tak nie stránky, ale rychtár a konšelovia, keď sa medzi sebou ohľadom prisluhovania spravedlnosti stránkam dohodnúť nemôžu, nech sa obrátia na našu kráľovskú osobu.

Ďalej, keď niekto z nejakej obce chce sa presťahovať do mesta Bratislavy, tým cieľom, aby sa tu usadil, vtedy zemepán dotyčnej obce alebo statku, nech sa neodvažuje ho v jeho úmysle prekážať, ale musí nechať voľne odísť s celým jeho majetkom, keď len svojmu zemepánovy zaplatil obvyklý a spravodlivý poplatok od pozemku.

Ďalej židia, bývajúci v tomto meste, majú tú istú slobodu, ako ostatní občania, ponechávajúc ovšem v platnosť práva ostrihomského arcibiskupa a prebošta voči nemu.
Taktiež nech bratislavský rychtár má prednosť nad našimi mincovníkmi(komornými grófmi) a nech sa postará, aby mesto úlohu mincovne čím skôr prevzalo zo súčasným vymanením sa(vyňatím mesta) zpod právomoci a dozoru hradného župana.

Ďalej nech platia desiatku z poľných plodín, podľa nemeckého zvyku, ako to majú v obyčaji občania(hospites) ostatných miest dávať a platiť, ako to aj do tohto času bolo obvyklé.
Keď sa niekto chce usadiť v tomto meste alebo jeho predmestiach, nech požíva tejže slobody, ako majú občania tohto mesta.
Keď však niekto v meste alebo jeho predmestiach bývajúci, chcel by sa pod zámienkou, že musí platiť dane pápežovi, alebo pod iným titulom vyprostiť zo svojich platobných poviností voči mestu, má právo rychtár, konšelovia a ostatní občania vylúčiť ho zo svojho stredu, vyjmúc ovšem kanovníkov a kňazov žijúcich v tomto meste.

Ďalej rybári majú to isté právo, ktoré používaly už od dávnych časov, totiž to ,aby od vyloveného počtu výz a iného druhu rýb, buď pod ľadom chytených, alebo spustenou sietou do hlbky, len jednu tretinu boli povinní odovzdať bratislavskému hradnému županovi.
Ináče požívajú rybári tie isté výsa