Štyri hostiny

20.12.2022

Čítala som tesne po Stefánssonovej knihe Ryby nemajú nohy a v poetickosti mi prišli trochu podobní. Zo Shalevovej knihy bolo cítiť viac tepla a lásky ak si ale o rok spomeniem na obe knihy u Štyroch hostín si skôr vybavím príbeh, u Rýb zas celkový pocit, ktorý u mňa v tomto prípade víťazí.

09.04.2019

Kupila som si tuto knizku len preto, aby som mala nieco "intelektualskejsie" na citanie pri vsetkych detektivkach a historickych romanoch. Ale bol to skvely vyber.

Chvilu som ju nechala doma odpocivat a az neskor som sa pustila do styroch hostin, na ktore pozyva Jakob Seinfeld chlapca Zajdeho. Jeden z troch otcov svojho syna. Traja otcovia, jeden syn? Vselico sa stava a nic nie je nemozne. Aspon nie v tomto spolocenskom romane od Meira Shaleva.
Musim priznat, ze mi trvalo dlhsie, kym som sa zacitala a knizka nema "grady", skor si tak plynie. Treba jej dat sancu, ma svoje caro.

Poziciam si uryvok (jemne ale len jemne spoilerovy):
"Rozprávka o lejaku, o vode stúpajúcej vo vádí, o klamárskom revizionistovi, o manželovi, ktorý otáľa, a o manželke, ktorá bola neverná, prišla o dcéru a prišla žiť a pracovať do maštale vdovca, ktorého kravy dojila a ktorého deti vychovávala...

Rozprávka o handliarovi, ktorý nevie šoférovať, o dieťati, nad ktorým nemá vládu smrť ani žiadostivosť, o papierových loďkách, o odstrihnutom vrkoči...

No vrkoč bol schovaný, had uštipol, albín prišiel, klamár klamal, manžel otáľal, žena otehotnela a tam, v maštali, žila, pracovala, spala, plakala a porodila syna, nad ktorým smrť nemala vládu...

Samozrejme, že to tak bolo. Ak to tak nebolo, tak teda ako?"

Pribeh o vasni a o ludskom osude sa pise na zadnej obalke. A nic viac k tomu netreba.

(čítané 4/2016)

10.03.2018

Prvá kniha, ktorú som od Shaleva čítal a potom som mu už ostal verný. Pre mňa je to pán rozprávač... Jeho knihy (až na Modrý vrch, ktorý som čítal ale kúpu som prepásol)majú čestné miesto v mojej knižnici, zvlášť aj preto, že Izrael bol v dvoch etapách, zopár mesiacov aj mojim domovom. Jeho príbehy ma prinavracajú do čias môjho detstva, keď som chodil k prababke a ona mala podobný rozprávačský talent, ktorým ma formovala. Ďakujem jej aj teraz, po tých mnohých rokoch, hoc je už tridsať rokov v nebíčku !