Súčasné slovensko-poľské vzťahy

Európa i svet sa menia priamo pred našimi očami. Na základe demokratických procesov sa moci ujímajú nové politické zoskupenia, zatiaľ čo iné zanikajú alebo prechádzajú do opozície. Záujmy štátov sú predmetom nepretržitej reflexie, menia sa tiež ciele a spôsoby realizácie zahraničnej politiky. Z pohľadu každej krajiny zohrávajú susedia a dobré susedské vzťahy vždy dôležitú úlohu. Nejde zakaždým o samozrejmosť – vzťahy so susedmi neraz zaťažujú rôzne historické bremená, jednotlivé krajiny sa rôznia v názoroch či zahraničnopolitických prioritách. Ak sa na zahraničnú politiku Varšavy a Bratislavy pozrieme z uvedeného hľadiska, vzájomné vzťahy by mali zaujímať významné miesto v rámci zahraničnopolitických priorít oboch štátov. Susedov sa nedá len tak ľahko vymeniť, treba o nich však aj dbať. 541 kilometrov spoločnej hranice je predsa záväzok. Poľsko a Slovensko spája členstvo v Európskej únii, NATO, vo Vyšehradskej skupine a viacerých medzinárodných organizáciách. Treba tiež dodať, že od roku 2012 sa pod záštitou oboch ministerstiev zahraničných vecí koná každoročne slovensko-poľské diskusné fórum, v rámci ktorého diskutujú obe strany o – z ich pohľadu – najdôležitejších problémoch medzinárodnej politiky a bilaterálnych vzťahov. Ako teda vyzerajú súčasné poľsko-slovenské vzťahy, ak by sme sa na ne pozreli od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 bez toho, aby sme sa odvolávali na dobu Boleslava Chrabrého alebo bližšie – na medzivojnové obdobie? Ako Poľsko prijalo vznik nezávislého Slovenska a ako si Slovensko usporiadalo vzťahy so severným susedom? Odpoveď na uvedenú otázku nám poskytuje publikácia, ktorú práve držíte v rukách. Je to svojrázny sprievodca rôznymi oblasťami poľsko-slovenských vzťahov. Nájdete v nej príspevky venované nielen politickej, hospodárskej, obrannej, energetickej, cezhraničnej spolupráci alebo spolupráci v oblasti dopravy, ale aj politike v rámci Európskej únie alebo východnej politike.... celý text