Svadobné šaty

11.06.2020

Po knihe som siahla na základe sľubnej anotácie. Štyri nevesty v priebehu jedného storočia, krásna obálka a vidina zamotaného romanticko-dramatického príbehu ma očarili. Išla som do toho aj s tým rizikom, že klasická romantika nie je nič pre mňa, verila som, že originálny námet preváži. Žiaľ, nestalo sa.
Príbeh sa venuje predovšetkým Charlotte a Emily (nevesta zo súčasnosti a z roku 1912), zvyšné dve nevesty sú menej výrazné a ich osudom sa zaoberá podstatne menšia časť knihy. Prvé mínus. Horšie ale je, že kniha sa vlečie slimačím tempom. Emily si vyberá medzi dvoma šatami a dvoma ženíchmi, Charlotte váha, či sa jej svadba vôbec uskutoční. Okolo týchto otázok sa točí celá kniha (pričom už na začiatku sú odpovede zrejmé). Dej sa nikam neposúva, rozhovory sa neustále opakujú a nevesty sú čím ďalej, tým nerozhodnejšie. Tretina knihy je za nami a hrdinka ešte stále nevie, že v kufri sa skrývajú svadobné šaty (čo čitatelia vedia už z anotácie). Zvláštne mi okrem iného prišli aj momenty, kedy sa nevesta rozprávala so svojimi šatami a k celkovému dojmu nepridávalo ani klišé, akým bol napríklad predvídateľný ľúbostný trojuholník.
Napriek vyššie uvedeným výhradám však netvrdím, že Svadobné šaty sú vyslovene zlá kniha. Len sa musí dostať do rúk tej správnej romantickej duše, ktorá nehľadá prepracovaný dej, ale jednoduchú oddychovku. Čo sa týka prepojenia s vierou a kresťanstvom, niektoré momenty sú pekné, dá sa z nich vziať poučenie či príklad. Ale pán vo fialovom na mňa pôsobil trochu zvláštne, aj keď tuším, kam autorka mierila.