Svätá guľka

Zabudnutá zbierka ôsmich poviedok z Knižnice víťazstva. Pokúsim sa o krátke zhrnutie:

1. Na dvoch stranách mosta: Radový vojak poľskej armády sa tesne po vpáde Nemecka v septembri 1939 nečakane dostane do velenia. Pridelia mu úlohu vyhodiť do povetria most cez rieku Bug, aby zastavil postup nepriateľa. Ukáže sa však, že nie všetko bolo tak, ako sa to na začiatku zdalo... Úvodná poviedka zdĺhavá a oproti ostatným sa mi videla značne slabšia.
2. Svätá guľka: Psychologická poviedka sledujúca osud politického väzňa Bukackeho - od vzdoru a pocitu neohrozenosti až ku úplnému zrúteniu sa tvárou v tvár smrti. Považujem ju za vrcholný moment knihy, existencionalizmus dotiahnutý do obludnej krajnosti.
3. Veľká noc: Poručík Jaźwiński sa po troch rokoch služby stretáva počas veľkonočnej dovolenky so svojou ženou. Vytúžené momenty znovuzídenia sú však poznačené všadeprítomnou vojnou, smrťou a nešťastím a vzácny čas s manželkou sa nevyvíja podľa poručíkových predstáv. Veľmi prenikavá atmosféra - poľská, rustikálna, vojnová, trudnomyseľná, zachytávajúca nedosiahnuteľnosť kýženého šťastia vo všadeprítomnej mizérii. Rieši závažné otázky postoja k cudziemu nešťastiu a vonkajšieho konvečného smútenia v kontraste s pravým súcitom. Presahuje problematiku vojny.
4. Začiatok eposu: Prerod jednoduchého človeka Józefiaka, ktorý si počas nemeckej okupácie prejde cestu od vydávania agitačných letáčikov cez vyšetrovanie, útek a schovávanie sa až po sformovanie vlastnej partizánskej jednotky a rozsiahlu sabotážnu činnosť. Viacvrstvová poviedka, ktorú azda najlepšie vystihuje záverečná idea: „Za hrdinstvo sa platí pokojom duše. Obyčajný človek sa môže stať hrdinom. Ale neviem, či sa každý hrdina môže stať opäť obyčajným človekom."
5. Nehoda v Krasnostave: Štyria vojaci sa po dlhom vojnovom odlúčení vracajú ku svojim ženským polovičkám. V dôsledku nešťastnej nehody napokon v ceste pokračuje len jeden z nich, ktorý sa stáva sprostredkovateľom a poslom horkých správ pre svojich súputníkov. Veľmi silné čítanie, opätovne s neskutočne verne zachytenou atmosférou. Vy vlastne viete, k čomu to všetko smeruje, no ľudské osudy sú ľudské osudy a v tejto poviedke sú uchované milióny z nich, hoc v štyroch symbolických minipríbehoch. Záver bol korunou textu.
6. Prázdne oči: Pohľad do Hitlerovho elitného štábu tesne pred porážkou pri Stalingrade – Himmler, Goebbels, Goring, Jodl, štábni generáli, cestou sa zastavíme aj u Franka v Generálnom gouvernemente. Autor použil aj vlastné Hitlerove slová zaznamenané stenograficky. Miestami máte pocit, že čítate karikatúru a je vám do smiechu, no potom si uvedomíte, že je to na plač. „ Som presvedčený, že keby som zostal fajčiarom, nevedel by som prekonať toľké trampoty, čo na mňa v živote doľahli. Možno práve tejto maličkosti vďačí nemecký národ za svoju spásu.“ – „ To je neuveriteľné,“ povedal zasneným hlasom Himmler, „ako taká zdanlivo drobná skutočnosť môže mať v živote priam historické dôsledky!“
7. Boldynove začiatky: Partizánsky veliteľ Boldyn spomína pri fľaši(ach) na svoje partizánske začiatky a vyhlásenie sa za partizánskeho veliteľa. Pre mňa zďaleka najslabšia poviedka. Boldyn mi bol krajne nesympatický, jazyk textu ma znervózňoval, Boldynov príbeh ma neupútal. Po prečítaní vo mne ostal zvláštny pocit, akoby to celé bolo o pijatike a škaredých slovách bez akejkoľvek hlbšej myšlienky.
8. Ultima Thule: Povojnové Poľsko, život štyroch žien, ktoré sa delia o spoločné ubytovanie a každá znáša svoju ťarchu vojny. Bližšie sa poviedka zameriava na Barbaru, ktorá patrila do radov Armije Krajowej a teraz dostáva ponuku pokračovať v odboji proti novému okupantovi novým, drsnejším spôsobom... Posledná z ôsmich poviedok na mňa zapôsobila o čosi menej výrazným dojmom. Problémom pritom bola skôr forma (popisnosť, zdĺhavosť) ako obsah. Nastolené otázky sú dobrým podnetom na uvažovanie. Bojovať s tyranom a obetovať svoje plány alebo žiť „normálny život?“ A môže byť vôbec normálny? Ak bojovať, ako? Mať nejaké hranice?...
Suma summarum, našli sa poviedky skvostné, našli sa priemerné, našli sa vyslovene slabé. Vyzdvihujem psychologickú črtu, otázky existencionálnej povahy a predovšetkým mimoriadne vernú atmosféru vojnového a povojnového Poľska. Pripomenula som si časy, kedy som čítavala podobne ladeného Vasiľa Bykova, ktorého, inak, tiež odporúčam.