Svědectví mého života
Alexandr Grin (p)
Sovětský spisovatel, jeden z těch, kteří byli pod tlakem poměrů ve dvacátých a třicátých letech opomíjeni, napsal ve své autobiografii vlastně román, neboť jeho život byl tak pohnutý, pestrý a bohatý na přímo dramatické chvíle a zvraty, že by je nemohl lépe vymyslet ani znamenitý romanopisec.
Literatura světová Biografie a memoáry
Vydáno: 1964 , SNKLU - Státní nakladatelství krásné literatury a uměníOriginální název:
Автобиографическая повесть (Avtobiografičeskaja pověsť), 1931
více info...
Přidat komentář
Autorovy další knížky
1982 | Jessie a Morgiana |
1980 | Nachové plachty |
1960 | Cesta nikam |
1966 | Zářivý svět |
1972 | Na oblačném břehu |
(SPOILER) SPOILER ALERT!
Bolo pre mňa zaujímavé ako veľmi chcel sa stať námorníkom - pod vplyvom verneoviek a podobnej literatúry. Bol pritom chudý, slabý, neduživý, nepraktický romantik. Nezaujímala ho praktická stránka veci, ako to funguje, ale skôr ako to vyzerá, aké majú oblečenie a pod, a to ešte aj na lodi. Ale nevzdal sa, asi silný idealista. Veľa dal na zdanie, pretvaroval sa pred otcom akýže je bohatý námornik. Veľakrát sa mu skôr pošťastilo alebo sa nad nim zľutovali rybári. Ale veľakrát ho aj obabrali. Tieto obrazy boli zaujímavé, aj keď skôr také - tam som prišiel, to sa stalo. Život medzi pracujúcou spodinou, v chudobe. Aj medzi zlatokopmi na Urale. Na to že bol take tintítko, nakoniec veľa prešiel - Odesu, Baku a pod. Končí to tým, ako ho za revolučnú činnosť vzali do cárskeho väzenia. (Samozrejme, edícia sa nezaprie...) Ale to väzenie bolo veľmi benevolentné pre politických väzňov, chodili na prechádzky, strážnik im chodil na nákupy. Asi sa ten jeho romantizmus a idealizmus neskoršie zrazil s reálnym socializmom.