Syn / Príchod
Andrej Nikolaidis
Autor v rozhovoroch tvrdí, že kým žije, bude existovať aj multikulturalita: je synom Gréka a Čiernohorky, vnukom Albánca a Rumunky, do osemnástich rokov žil v Sarajeve, patrí teda do bosniacko-hercegovinskej literatúry, žije v čiernohorskom meste Ulcinj, čiže aj do čiernohorskej, a keďže vydáva knihy najmä v Záhrebe, aj do chorvátskej literárnej tvorby. V románe Syn hlavný hrdina a zároveň rozprávač Konstantin žije ako cudzinec vo vlastnom meste a jeho osud môže byť variantom večného otcovsko-synovského príbehu o bludnom synovi. V próze Príchod rozvíja príbeh plný fiktívnych aj skutočných konšpirácií o vražde rodiny Vukotićovcov, no ako napovedá názov, aj príbeh posledný: apokalypsu, pravdaže, so špecifickou balkánskou vôňou. Súčasťou kníh je aj „top ten“ zoznam skladieb, ktoré Nikolaidis odporúča počúvať pri ich čítaní.... celý text
Přidat komentář
Knižka pozostáva z dvoch dejovo vzájomne nesúvisiacich príbehov, ktorých stručný obsah nemá zmysel spomínať, nakoľko v anotácií sú popísané veľmi pekne. Oba však majú niečo spoločné - autorov cynizmus, s ktorým tvorí svoje postavy, spústu myšlienok, ktoré vo forme názorov postáv majú potenciál stať sa citátmi či smutnú skúsenosť s vojnou 90.tych rokov, ktorá, hoci v úzadí, je cítiť v tomto kúte Balkánu dodnes.
Miesto deja, čiernohorský prístav Ulcinj, so svojou bohatou históriou a zmiešanou populáciou, je ako kulisa úžasný. Ako jadranské letovisko navyše poskytuje autorovi skvelú možnosť ukázať čitateľovi pohľad na masový plážový cestovný ruch z uhla domácich, ktorých domov je leto čo leto obliehaný tisícami turistov s popáleninami rôzneho stupňa.
Viaceré autorom prezentované názory na rôzne témy (priateľstvo, rodina atď.) mi vôbec nepasovali. Niekedy možno bolo ťažšie udržať sa v obraze, najmä v časti Príchod som niekedy nebol presvedčený, že viem, o čo vlastne ide, v celkovom dojme to ale vôbec neuškodilo. Dej skutočne nie je to podstatné, to, čo z tejto knihy robí dobrú knihu.
Zaujímavosťou je playlist, ktorý autor zostavil k obom častiam. Niekedy sú to pesničky, ktoré hrajú hrdinom príbehov v autorádiu, na iné si spomenú cestou z krčmy a podobne, ďalšie len dotvárajú atmosféru. Zvukový podmaz k časti Syn mne osobne pasoval viac, Príchod je hodne punkový a hoci mám punk rád, k atmosfére príbehu podľa mňa až tak nesadol. V každom prípade, je to veľmi originálna myšlienka.