Tábor padlých žien

Tábor padlých žien
https://www.databazeknih.cz/img/books/34_/344656/bmid_tabor-padlych-zien-ByA-344656.jpg 4 13 13

Príbeh prostitútok z bratislavskej Vydrice, ktoré sa nastupujúci komunistický režim rozhodol prevychovať v tábore nútených prác v Novákoch na uvedomelé socialistické občianky. Nové, v poradí už tretie vydanie čitateľsky atraktívneho románu je doplnené autentickými dobovými materiálmi ukazujúcimi grotesknú i krutú tvár života za železnou oponou.... celý text

Romány Literatura slovenská
Vydáno: , Slovenský spisovateľ
Originální název:

Tábor padlých žien, 1993


více info...

Přidat komentář

lapagerie
31.10.2018 3 z 5

Knížka se hezky četla, i když jsem čekala něco trochu jiného - spíše ve stylu p. Stránského. Ale jak je uvedeno ke konci, šlo o první vlnu vězňů, kteří nevyhovovali režimu a podmínky v táboře nebyly ještě tak vynalézavě kruté jako později.
Téma bylo zajímavé, o "převýchově" prostitutek jsem zatím nečetla.

wiix
01.06.2015 4 z 5

Ohromujúce slovenské dielo s desivým obsahom a príjemným štýlom písania.


cessy
07.06.2013 4 z 5

Už ste niekedy čítali román, vypovedajúci o hrôzach (akéhokoľvek) režimu, nad ktorým by ste sa zvíjali od smiechu, alebo minimálne aspoň pobavene uškŕňali? Ani ja nie, kým sa mi do rúk nedostal Tábor padlých žien. Hoci by tomu mnohí, ktorí komunistickú totalitu už sami nezažili, alebo je len hmlistou spomienkou na ich ranné detstvo, ťažko uverili, táto satirická, silne ironická výpoveď má bohužiaľ reálne základy. O dôvod viac, prečo siahnuť po tejto knihe – dozvedieť sa niečo nové, čo presahuje strohé historické fakty uvádzané v učebniciach, resp. niečo nové o miestach, okolo ktorých dennodenne prechádzame a sú súčasťou nášho života. Tábor padlých žien je akousi sondou do života žien, prostitútok z bratislavskej Vydrice (a iných asociálnych skupín = nepriateľov socialistického režimu), ktoré boli po nástupe komunizmu v 1948 roku násilne internované do Tábora nútených prác v Novákoch a mnohé skončili aj v Ilavskej väznici, v rámci svojej prevýchovy na „riadne občianky“. S pribúdajúcimi stránkami sa postavy profilujú, sú veľmi živé, vierohodné, autor zdôrazňuje najmä ich ľudskú stránku. Mnohé postavy ma prekvapili svojím myslením, cítením, dokonca osobnou charizmou, z prostitútok sa nečakane vykľuli sympaťáčky. Dobové materiály umiestnené v závere knihy dokazujú, že autor sa nie len pridŕža reálnych udalostí, ale tiež, že má odvahu používať pôvodné, alebo len mierne pozmenené mená. Ešte stále váhate? Chcete vedieť aký je pôvod stále frekventovaných slovných spojení „sťažovať sa na lampárni“ alebo „kvapká ti na karbid“? Aj takéto pikošky sa môžete dozvedieť pri čítaní tejto knihy. Pre mňa je iná ako tucet ostatných, s nápaditou formou podania, ad absurdum. Nadpriemer slovenskej literatúry.