Tajomstvo starej truhlice
James Fenimore Cooper
https://www.databazeknih.cz/img/books/11_/111697/tajomstvo-starej-truhlice-111697.jpg
4
172
172
Příběhy Kožené Punčochy série
1. díl >
Cooper sa narodil v roku Veľkej francúzskej revolúcie v rodine amerického veľkostatkára. Pôvodom a výchovou bol aristokrat, a preto prijímal nastupujúcu buržoáziu nepriateľsky. Vo svojich románoch a novinových článkoch ju nemilosrdne kritizoval, obracal na posmech. Hoci mal nepríjemnosti a ťažkosti, nevzdával sa. viedol súdne procesy, bičoval neporiadky súčasnej spoločnosti. Nakoniec musel predsa len ustúpiť. Odteraz venoval sa len písaniu. Ako protiklad nastupujúcej buržoázie postavil umelecký obraz starého patriarchálneho života indiánskych kmeňov, oslavy voľného života v prírode. V postave bieleho lovca Nathaniela Bumppa stelesnil svoju predstavu o správnom vzťahu k Indiánom a k prírode. Rámec celej pentalogie tvoria mocenské boje Angličanov a Francúzov o koloniálnu moc nad americkým kontinentom. Oba národy využívajú pre svoje ciele domorodé obyvateľstvo — Indiánov. Spojencami Francúzov sa stali severnejšie kmene kanadských Hurónov a na strane Angličanov bojovali južnejší Delawari, medzi ktorými boli Mohykáni najstatočnejším kmeňom. Románom „Lovec Jeleňov“ sa začína historická epopeja o Indiánoch, hoci práve tento diel bol napísaný posledný. Hrdinom tohto románu je mladý lovec Nathaniel Bumppo, ktorému Delawari dali meno Lovec Jeleňov, pretože bol neobyčajne šikovným lovcom tejto zveri. Je prvý raz na bojovom chodníku. Je až nepochopiteľne pravdovravný a nesebecký. Pomáha ľuďom bez rozdielu farby pokožky len preto, že v tom nachádza vnútorné uspokojenie. Aby zachránil svojho priateľa, indiánskeho náčelníka Čingačgúka, ktorý prišiel vyslobodiť svoju nevestu k Hurónom, lebo mu ju uniesli, nechá sa zajať. Hoci mu hrozí zdĺhavá, bolestivá smrť, neprejaví najmenšiu ľudskú slabosť, čím vzbudí obdiv aj u nepriateľa. Do celkom iného sveta sa dostávajú bieli osadníci — Tom Hutter a mladý namyslený krásavec Henry March — lovci skalpov. Na každý skalp nepriateľského Indiána vypísali anglickí kolonizátori veľkú odmenu. V honbe za bohatstvom dopúšťali sa teda „legálne“ rozliční dobrodruhovia najneľudskejších činov a vraždili nielen bojovníkov, lež aj ženy a deti. Na vlnách a brehoch Zrkadlového jazera, vyžarujúceho čarovný, podmanivý pokoj a nádheru, odvíja sa tragický príbeh krásavice Judity a slabomyseľnej Hetty.... celý text
Literatura světová Dobrodružné Pro děti a mládež
Vydáno: 1974 , SmenaOriginální název:
The Deerslayer, 1841
více info...
Přidat komentář
Skvělé dobrodružství Sokolího oka a jeho indiánských kámošů. Je to taková obsáhlejší a propracovanější "mayovka"...:-)
První díl pentalogie, který zastihuje hlavního hrdinu na začátku jeho zálesácké dráhy. První souboje s Huróny, první vítězství, se kterým si ještě neví úplně rady. Setkáváme se zde s mladým Čingačgůkem, budoucím posledním Mohykánem. Děj se odehrává v zásadě na jednom místě, někomu se může zdát zdlouhavý, nicméně je poutavý a má stále - i po tolika letech - čtenáři co nabídnout.
Skvělý příběh, který mě ihned vtáhl do děje. Rozhodně stojí za přečtení. Já se k této sérii jistě jednou ráda vrátím...
Štítky knihy
zfilmováno 18. století americká literatura Indiáni divočina Severní Amerika boj o život lovci bojovníci dobrodružné romány
Z jednej strany: (SPOILER!) Komorný príbeh odohrávajúci sa na jednom jazere a jeho brehoch kdesi v ešte takmer nedotknutých kútoch Ameriky osemnásteho storočia, plný opisov prekrásnych prírodných scenérií. Hlavní aktéri, ktorí sa tu vzácnou náhodou tak pekne zišli, striedavo upadajú do indiánskeho zajatia, aby z neho mohli za dramatických okolností unikať. Podlí červenokožci zo zlého kmeňa (z pohľadu Francúzov však kmeňa dobrého), ktorí si nenechajú bielymi mužmi vziať svoje skalpy (ani skalp svojej zajatkyne unesenej z dobrého kmeňa) – naopak, v zhode so svojou divošskou prirodzenosťou sa rozhodnú, že si vezmú skalpy oných bielych mužov (ktorí s tým však napodiv nesúhlasia a asi aj preto jednostaj červeným mužom unikajú) – za všetku svoju prefíkanú ukrutnosť ťažko zaplatia. Po tom, čo zúčastnení zložia tejto romanticko-dobrodružnej zápletke svoju krvavú daň, duo hlavných hrdinov, teraz už mladých bojovníkov, spokojné odchádza do svojich lesov v ústrety sláve a ďalším dobrodružstvám v nadchádzajúcom vojnovom konflikte. Odchádzajú aj ostatné preživšie postavy, avšak tie, ako sa zdá, v ústrety zabudnutiu. V knihe siahodlho a nespočetnekrát opisované dielo ľudských rúk autor ponecháva napospas divokej prírode a zmaru. Samotný záver vyznieva (aspoň pre dnešného čitateľa) dosť zmätene, keďže hlavný hrdina celej série sa vôbec nezachová romanticky, teda „správne“ romanticky (i keď súčasníci p. Coopera boli zrejme spokojní).
Z druhej strany: Takéto knihy by sa mali zakázať, jestvujúce výtlačky zabaviť, zrecyklovať, dávno zosnulého autora morálne odsúdiť a meno jeho hodiť na nejakú čiernu listinu! Ťažko uveriť, že je ešte možné, aby v časoch a ovzduší našej modernej euroatlantickej civilizácie, tobôž na území zaručene slobodnej a tolerantnej EÚ, ktorá prvá prináša svetlo všetkých osvieteneckých ideálov ubolenému svetu, mohol niekto prechovávať či dokonca šíriť čosi také! Že je možné, aby takéto diela mohli obyvatelia Únie stále voľne nachádzať vo svojich verejných knižniciach! Lež som optimistom a nestrácajúc nádej pevne verím, že sa dajakí aktivisti spamätajú, nejaké akčné MVO sa pustia do boja a za pomoci bruselských súdruhov urobia poriadky s touto neúnosnou situáciou a konečne presadia ideologickú čistotu literárneho sveta!
Táto príšerná kniha z barbarských čias, keď sa naša civilizácia iba začínala z dôb temna predierať ku svetlejším zajtrajškom, je plná nezakrývaných sexistických narážok, schvaľovania rodovej nerovnosti, urážok pôvodných obyvateľov amerického kontinentu, podnecovania rasovej nenávisti (či aspoň neznášanlivosti), predsudkov a vojnového štváčstva! Obsah knihy prestupuje všetky hranice politickej korektnosti!
Navyše sú v nej vyzdvihované akési cnosti, ktoré už nielenže dávno vyšli z módy, ale dnešná mládež by o nich radšej nemala mať ani poňatia!
Snáď jediní, ktorí by mohli mať z textu aký-taký osoh a potešenie, sú milovníci prírody, ktorí by mohli nájsť zaľúbenie v romantických opisoch divokej krajiny a prírodných scenérií za všetkých svetelných podmienok. Pravdaže, iba ak by dobrá ruka dohliadajúceho komisára najčiernejším tušom začiernila všetky tie vyššie spomenuté ohavnosti.
(Tie ironické poznámky som si skrátka nedokázal odoprieť.)