Tanec nad pláčem

27.02.2025

V rodinnej knižnici som objavila tento unikát: prvé vydanie divadelnej hry Tanec nad plačom od Petra Zvona z roku 1943. Je to šalátové vydanie, o to je však pre mňa cennejšie. Vydal Tranoscius a páči sa mi tu uvedený údaj, že knihu vytlačila kníhtlačiareň BRATOV RÁZUSOVCOV v Liptovskom Sv. Mikuláši. Znie mi to až tak romanticky. Kníhtlačiareň vlastnili až do znárodnenia bratia spisovateľa Martina Rázusa.

Tanec nad plačom v roku 1976 poslúžil Bartolomejovi Urbancovi, dirigentovi (SĽUK, SOČR) a skladateľovi, riaditeľovi Novej scény, ako libreto pre rovnomennú operu. Táto informácia ma celkom potešila, lebo mám vďaka tomu splnenú prvú tému čitateľskej výzvy 2025.

Starý kaštieľ. Tri postavy z veľkého obrazu v historických kostýmoch gróf Richard, jeho syn Alfréd a markíza Silvia spolu so sluhom Barnabášom, zídu z obrazu. Vydajú sa do súčasného sveta (1. polovica 20. storočia), chcú hľadať romantiku a lásku, zistiť, či stále platí česť a šľachetnosť a pripravenosť položiť život za svojho kráľa, zároveň overiť, či ľudstvo už pokročilo vo svojom, najmä duchovnom vývine. Zhodou okolností sa dostanú na maškarný bál, ktorý poriada generálny riaditeľ účastinárskej spoločnosti Aristid Kráľ. Tým je pripravená scéna na zámenu postáv.

Vtipné situácie, vtipné a výstižné postrehy a zistenia, trefné komentáre a odkrývanie charakterov postáv, ktoré sa ani po stáročiach nemenia. Ľahké, plynulé čítanie, avšak s hlbokými postrehmi o človeku.

Silná záverečná scéna, keď sluha Barnabáš prehovorí: „Netrpia ľudia, netrpia, pre nič len pre ľudí, človek len pre vlastné šťastie človeka nevidí... Ach páni, páni, ach páni, prebuďte svedomie, keď vy môžete byť ľuďmi, prečo by ja som nie?“ Pri jeho spovedi a plači nad svojím životom „odvrhnutého, nepodstatného“ človeka sa na ňom grófi, ktorí sa oháňajú cťou, vernosťou, ideálmi a morálnymi zásadami smejú, bavia sa a s markízou tancujú menuet.