Ten dom je jedna veľká katastrofa

08.05.2022

Ten román síce nie je jedna veľká katastrofa, ale od úspechu má tiež poriadne ďaleko... Za celých bezmála 200 strán som sa nielenže nezasmial, ale moju tvár nezohyzdil ani len náznak úsmevu, či pobavenia. Kasajove prirovnania mi neprišli vtipné, o postavách nám dokopy nič neprezradí (čo robia, akí sú, ako sa spoznali, koľko sú spolu) a informácie ktoré dostaneme sú nanajvýš otravné, až nesympatické (ktorý manželský pár sa, pre boha živého, vzájomne oslovuje nejakými priblblými prezývkami ako z druhého stupňa základnej školy?). Celé to má, pre mňa, kvality stredoškolského slohu na tému „Čo som robil cez prázdniny“, za ktorý síce autor dostane jednotku, lebo je to adekvátne napísané a nemá v tom veľa chýb, no nikoho by nikdy nenapadlo to vydať knižne. Slovart to napadlo. Žiaľ.

26.11.2014

Tak na prečítanie tejto knihy som sa neskutočne tešila. O to viac som sklamaná. Očakávala som aj na základe recenzií omnoho viac. Téma prestavby, rekonštrukcie, sťahovania má v sebe obrovský potenciál a pre ľudí, ktorí v živote niečím podobným prešli je táto téma o to bližšia. Aj preto som očakávala, že sa budem smiať, až mi slzy potečú, na každej stránke. Žiaľ,nestalo sa. Netvrdím, občas som sa pobavila, napr. scéna so sliepkami bola super. Áno, občas to autorovi s tým humorom aj vyšlo. Ale väčšinou mi jeho humor prišiel primitívny a silený. Akoby sa silou mocou snažil byť vtipný, ale nešlo to. A tak sa jeho humor viac menej scvrkol na neustále uťahovanie si zo svojej partnerky, čo mi však príde ako nie práve hlavná náplň danej témy - rekonštrukcia starého domu. Čakala som viac humorných situácií práve s majstrami, alebo inými zádrhelmi, ktoré sa vždy objavia pri niečom takom ako je prestavba. Namiesto toho, autor iba kopal a kopal a kopal (neviem kedy vlastne chodil do práce, keď celé dni a týždne len kopal). "Humorné" pomenovanie vlastného otca ("Pichanda") mi prišlo dosť vulgárne a primitívne. Asi mi boli vštepované iné hodnoty a úcta k rodičom ako autorovi. Taktiež snaha o zdravý životný štýl - výroba masla, syrov,... a následne upratovanie celej kuchyne zavŕšené spokojným sedením pred domom a fajčením jednej cigaretky od druhej zapíjanej kávou alebo vínom mi príde veľmi zaujímavá.
A celá pointa knihy - ako som niekde začula sa autora vyjadriť - poukázať na neľahký prechod ľudí z mesta na dedinu mi príde dosť čudná. Myslím si, že väčšina inteligentných ľudí vie, že ísť na dedinu, mať záhradu a chovať zvery nie je prechádzkou ružovou záhradou a že si nebudú vysedávať na hojdačke a sledovať ako im rastú jahody. A preto daný štýl života si zvolia ľudia, ktorý k tomu majú naozaj vťah, takto žiť, iní radšej ostanú v meste alebo si zvolia život v satelitnom mestečku v dajakom peknom bungalove, kde sa ich námaha stenší iba na kosenie trávnika.
Na margo autorovej partnerky - nechcem pôsobiť ako feministka, lebo ňou niesom - ale nedá mi, z obsahu knihy mi príde ako tá rozumná v tejto dvojici, ktorá chodí pravidelne do práce, obvoláva a zabezpečuje všetky dôležité veci, pričom je ako som spomínala, práve ona najväčším terčom autorovho humoru. Nezabudne si z nej uťahovať ani na tému cestovania do práce, kedy si vynaliezavo vymyslí cestovať vlakom, aby sa tak vyhla každodenným ranným zápcham. Osobne poznám veľa ľudí, ktorí to riešia podobne ako ona a nevidím na tom nič zvláštne.
V konečnom hodnotení dávam 1 hviezdičku, pretože som sa občas naozaj úprimne zasmiala, ale žiaľ väčšinou som len čítala a čakala, kedy to začne byť smiešne. Asi nemám rovnaký štýl humoru ako autor a ľudia, ktorým sa kniha páči. Nikoho touto recenziou nechcem uraziť, len píšem svoj názor. Žiaľ táto kniha nebola mojou šálkou kávy.