Město ztraceného boha

14.09.2017

„Nevidím žiadneho Boha. Vidím len starca, ktorý sa za Boha vydáva. Starca, ktorého žiaľ a samota zbavili rozumu a ktorý sa mstí za svoje vyhnanstvo tým, že šíri smrť a skazu.“ Město ztraceného Boha je súčasťou epickej, 4-dielnej ságy pozostávajúcej z komiksov Země Qaa, Tanatlokove oči, Město ztraceného Boha a Mezi zemí a světlem. Stále dosť dobre nerozumiem, ako je možné, že Thorgal zabudol, kto je. V Dítěti z hvězd mu to ako chlapcovi na vrcholku pyramídy vysvetlil jeho dedko. OK, potom mu následne vymazal pamäť. Takže ťažko povedať, prečo mu všetko povedal a hneď nato mu vymazal spomienky. Ale dobre, prečo nie. Lenže z chronologického hľadiska po Dítěti z hvězd nasleduje Ostrov v ledových mořích, kde už dospelému Thorgalovi „čarodejnica“ vysvetlila jeho vesmírny pôvod. A pokiaľ viem, ona mu žiadnu pamäť nevymazala, na to bol odborník iba jeho dedko. No a potom nasleduje tento štvordielny príbeh, kde vikingský mladík ZASE nevie, čo je zač. Môže to znieť ako drobnosť, ale v skutočnosti je to chaotická diera, ktorá do inak celistvého univerza vnáša zbytočné otázky, ktoré v ňom nemajú čo robiť. Takisto neviem, ako sa Kriss dostala z Ogotajovho „bludiska“, keď jej jasne povedal, že pokiaľ nebude chcieť on, ona sa odtiaľ nikdy nedostane. A čo viem, tak nechcel. A aj tak sa z neho dostala. Ale dobre teda, prestaňme riešiť logiku a pozrime sa na tento zošit ako na celok. Aký je? Lepší, než Tanatlokove oči. Úplne chýba Thorgalov syn a sústreďujeme sa výlučne na bojovú družinu, ktorá má zabiť falošného boha Ogotaja. Thorgal tu pravdupovediac nie je dôležitá postava. Jasné, všetko sa točí okolo neho, ale tentokrát ide o nevýrazného, miestami až neviditeľného hrdinu, ktorý väčšinou len postáva v zábere, občas uteká a raz za čas bojuje. Nenazval by som to vyložene záporom, ale je to čudné. Veľa tomu naopak dáva to, čo ma na tejto sérii fascinuje už od detstva – že sa tu chlapčenské fantasy dobrodružstvo mieša s drsnou realitou a keď to najmenej čakáte, príde sci-fi a vy na konci zostanete vyvalení, ako keby vám niekto vychrstol do tváre vedro studenej vody. Nápad o falošných bohoch, ktorí pristáli na Zemi (a už z nej nemohli odletieť domov), je famózny.