V říši stínů

24.05.2021

S potiahnutím sa za všetky vlasy na hlave, ktoré ešte mám, masívnym prižmúrením oboch očí a vlastnoručnou masážou zátylku, si dokážem ako tak vysvetliť Thorgalovo zblbnutie v istom momente. Hoci si to príbeh asi vyžadoval. Tak, dajme tomu. Zvyšok je však úplná paráda bez akejkoľvek chybičky. Len to nečítajte, pokiaľ nemáte po ruke aj pokračovanie ;))

05.04.2018

Obsahuje spoilery. V ríši tieňov mi trocha pripomínalo Star Wars: Impérium vracia úder. Oproti pomerne pozitívnemu a svojím spôsobom veselému dielu sa prepadáme do temnoty. Od udalostí z Čiernej galéry ubehol rok. Thorgalova tehotná manželka je mŕtva, Thorgal sa opustil, prežíva zo dňa na deň, väčšinou opitý a v ťažkej depresii, pripomína žobráka, ktorého majú ľudia na posmech. Spoločnosť mu robí len dospievajúca Shanie, ktorá všetky problémy v predchádzajúcom albume spôsobila. Avšak uvedomuje si to a je tým navždy poznačená. No už je neskoro, chyba, ktorú spravila, napáchala nevyčísliteľné škody. Teraz sa to snaží odčiniť aspoň tým, že na Thorgala dáva pozor. Atmosféra značne potemnela – z optimistických polí a slnkom zaliatych dediniek (Čierna galéra) sa už v prvom zábere dostávame do zjavne nepohostinného, pochmúrneho, daždivého a pesimistického mesta. Tu zničeného Thorgala vyhľadá tajomný muž. V ríši tieňov môžeme pokladať za stred voľnej trilógie o Brek Zarith (prvý diel Čierna galéra, stred toto a záver Pád Brek Zarithu). Paradoxne, o čo realistickejšie sa to začne, o to divokejšie to začne byť v druhej polke, kedy je prezradené, že Aaricia stále žije. Už jej síce veľa času nezostáva, ale ak Thorgal podstúpi šialené nebezpečenstvo, možno prežije. A on ho samozrejme podstupuje a spolu so Shanie sa dostáva do záhadnej a drsnej oblasti, kde spoznáme množstvo nečakaných tvorov . S pribúdajúcimi stránkami som si uvedomoval, že mi to niečo pripomína. Áno, legendárnu Zemanovu Cestu do praveku – dokonca aj s tým, že Thorgal a Shanie vidia život tak, ako postupne vznikal resp. zanikal. Čiže najskôr sa stretnú s mamutmi, potom s dinosaurami, prvými suchozemskými tvormi atď. jednu krásne nakreslenú scénu strieda druhá, jedno originálne prostredie je plynulo vystriedané druhým a na konci nečaká nikto menší, než obľúbená (a samozrejme stále nahá) Strážkyňa kľúčov. Ku koncu je to ozaj neskutočná fantázia, ale nebudem spoilerovať. A i dojemná – ale ani tu nebudem spoilerovať.