Tiene babieho leta
Iveta Zaťovičová
Spoločnou niťou troch poviedok, ktoré tvoria príbeh knihy Tiene babieho leta, je vzťah Bruna - hrubého Holanďana, ktorý si zvyká na slovenskú spoločnosť - a Sylvie, ktorá sa snaží, aby si aj slovenská spoločnosť zvykla na neho. Zdanlivo všedné situácie, v ktorých sa raz za čas všetci ocitáme, sa v knihe vďaka ústrednej dvojici menia na obrazy, plné napätia a melanchólie, ale aj lásky a pochopenia. Najdôležitejšie posolstvo príbehu - úprimnú snahu o zmierenie - podáva autorka šarmantne a s nadhľadom a aj vďaka tejto jemnej sile je finále každej z poviedok i finále celej knihy pre čitateľa krásnou katarziou.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
2019 | Dievča z Ďárváršáru |
2017 | Kľukatenie |
2018 | Príď v májovú nedeľu |
2017 | Malinové roky |
2016 | Tiene babieho leta |
Najväčší dojem na mňa urobili básne uja Henka - boli tak výstižné a krásne, že im ozaj pristalo, že boli také kratučké. Bolo mi to veľmi sympatické. Všimla som si mnoho detailov (ktoré môžu komukoľvek pripadať zanedbateľné, no mne dotvorili celkový obraz príbehu i nejaké to minulé pozadie, z ktorého sa vyvinula súčasná situácia). Dielo má viacero rovín. No kniha je príjemným čítaním či už sa venujete základnej rovine deja alebo či za tým hľadáte niečo viac. Pre mňa je to ten druh literatúry, kde si ktokoľvek môže projikovať príbeh sám na seba (ak sa nachádza práve v podobnej situácii.. a pozorovať riešenie, postoj z pohľadu príbehu) alebo to jednoducho brať ako fikciu a teoreticky o tom špekulovať. Nazvala by som to možno aj "tvarovateľnou" literatúrou :D, tj. jej účel je "podľa potreby". A páčilo sa mi vysvetlenie ohľadom matky Sylviinho partnera (jej vek v jej realite). Pekné premyslené dielo.