Tradičná svadba u Slovanov

Už je tomu vari 65 rokov odvtedy, čo významný slavista-archeológ a etnograf Lubor Niederle v svojom diele „Život starých Slovanů“ poukázal na naliehavú potrebu štúdie, korý by porovnala celý bohatý zachovaný svadobný rituál slovanských národov. Táto výzva českého vedca dlhé desaťročia ostala bez pozitívnej ozveny. Až dnes vychádza kniha, ktorá sa v celoslovanskom meradle môže pokladať za prvé dielo poskytujúce ucelený, syntetický pohľad na tradičnú svadbu Slovanov z pera slovenského slavistu-folkloristu a znalca ľudovej duchovnej kultúry slovanských národov PhDr. Jána Komorovského, CSc. Autor je našej odbornej i širšej verejnosti známy predovšetkým z prác venovaných antifeudálnym ľudovým hnutiam („Král Matej Korvín v ľudovej prozaickej slovesnosti“, „Kratochvíľne príbehy kráľa Mateja“) i z početných štúdií z folkloristiky, historickej poetiky a z oblasti duchovnej kultúry Slovanov, v ktorých uplatňoval princípy historicko-porovnávacej metódy. Na jej základe vznikla aj jeho obsiahla práca „Tradičná svadba u Slovanov“, kniha, ktorú odporúčame do pozornosti odborníkov–etnografov, folkloristov a kultúrnych historikov, no i širšej čitateľskej verejnosti z radov záujemcov o národopisnú spisbu. Dielo je výsledkom dlhodobého zbierania a skúmania terénnych, publikovaných a archívnych materiálov slovanskej svadby v jej regionálnych a lokálnych prejavoch. Autor v knihe obšírne hovorí o predmanželskom živote dedinskej mládeže, o rozličných formách uzavierania manželstva, o prípravnom, predsvadobnom období a napokon o obradoch, obradových úkonoch a obyčajoch samotnej svadby. Slovanskú svadbu autor predstavuje čitateľovi ako komplex noriem obyčajového práva, etiky, etikety, magicko-agrárnych obradov, úkonov, hier, tancov, ústnych poetických prejavov, zameraných na spriaznenie dvoch rodov, manželské spolužitie, zabezpečenie prosperity, pokračovanie rodu a pod. Autor sa vo svojom diele usiloval ukázať, aká rozsiahla a pestrá rozmanitosť obradov a obyčajov vládne v tradičnej svadbe Slovanov. Každé etnikum, etnická skupina, región, lokalita má prvky rozdielne i spoločné s inými slovanskými oblasťami. Niektoré zložky prevládajú, dominujú nad inými, niektoré sú v stave rozkladu a nivelizácie. Vcelku však početné obrady, úkony a obyčaje slovanskej svadby spája ideová jednota, vyrastajúca z dedinského naturálneho hospodárstva, z rodových a rodinných tradícií, spôsobu života, ľudového svetonázoru poznačeného konkrétnym a asociatívno-obrazným myslením. Pre nami sa rozvíja myšlienkový svet roľníka, spätý s prírodou, s jeho neustálou starosťou o zachovanie života, hospodárskej prosperity, rodu, na čo sa zameriava agrárny a rodový kult. Spod zorného uhla týchto ústredných myšlienok autor skúma a vykladá pôvodný zmysel obradov a úkonov, zvyklostí a obyčajov slovanskej svadby. Hlavný zmysel svadby autor vidí v spriaznení dvoch rodov, v obradoch odlúčenia nevesty od rodového kultu svojho domu a pripojeniu k rodovému kulty ženíchovej strany, ako aj v začiatku manželského spolužitia, ktoré sa spravidla muselo uskutočniť už na samotnej svadbe, v obradoch spojených so zmenou právneho postavenia nevesty a ženích, v úkonoch ochrannej mágie i úkonoch zabezpečujúcich plodnosť a hojnosť, utuženie manželského zväzku a pod. Tradíciu chápe autor dynamicky, v jej neustálom vývoji a v dobových, regionálnych, lokálnych, individuálnych a kolektívnych premenách. Preto venuje náležitú pozornosť aj premenám v obradoch, zmýšľaní a správaní v podmienkach našej doby a socializmu.... celý text