Tragédia Eura

Politický projekt euro má vážne problémy. Zdá sa, že Friedmanova kliatba sa začala napĺňať. Áno, jednotná mena je naozaj prínosom a menový nacionalizmus je nákladný a ekonomicky neobhájiteľný. Pre kvalitu meny je však kľúčová otázka, ktorú mnohí ignorujú. Čím je krytá a kto kontroluje jej produkciu? V strachu zo zlyhaní vlastnej politickej triedy sme pozabudli, že euro nie je zlatým štandardom ležiacim mimo kontroly politikov, ale iba väčším a komplikovanejším politickým projektom so všetkými neduhmi, ktoré takto centrálne riadené štruktúry nesú. To, že politici hovoria po francúzsky alebo nemecky, z nich nerobí aktérov bez vlastných motivácií a s nepoškvrnenou morálkou. Tragédia europastviny Euro je vďaka svojmu inštitucionálnemu nastaveniu zdrojom v spoločnom vlastníctve krajín eurozóny. Kontrola produkcie peňazí a všetky s tým spojené benefity sa presunuli z rúk národných vlád a do platonicky stráženého nadnárodného priestoru Eurosystému. Deficity verejných financií bolo zrazu možné kryť novovytvorenými eurami, pričom náklady v podobe cenovej inflácie, cenových bublín v rôznych aktívach a deformácie produkčnej štruktúry ekonomiky už neniesla len nezodpovedná krajina, ale všetci členovia klubu. S hospodárením na spoločnom máme pomerne intenzívnu historickú skúsenosť. Tragédia spoločnej pastviny na Slovensku nebola iba teoretickým ekonomickým konceptom a príslovie "Kto nekradne, okráda svoju rodinu" naznačuje dôvernú oboznámenosť obyvateľstva s problémami, ktoré prinášajú zle zadefinované alebo nevymáhané vlastnícke práva. Strážcom spoločnej europastviny mali byť pravidlá Paktu stability a rastu. Ich ignorácia zo strany všetkých relevantných krajín z nich však spravila impotentný manifest.... celý text