Treblinka

Treblinka
https://www.databazeknih.cz/img/books/34_/349895/bmid_treblinka-fsv-349895.jpg 4 3 3

Steinerova kniha o živote, smrti a povstaní vo vyhladzovacom tábore Treblinka je strhujúca. Je možné, že u mnohých čitateľov zostane v emocionálnej pamäti celoživotne. Zanecháva nástojčivé otázky presahujúce situáciu vo vyhladzovacom tábore. Nedajú ľahko obísť. Čo je vlastne človek? Kde sa berie krutosť a vražednosť? Čo je ľudská prirodzenosť? Náchylnosť k poslušnosti voči vodcovi v totalitnom režime môže viesť až k masovému vyvražďovaniu iných ľudských bytostí? Ako možno predchádzať totalitnému zvrhnutiu spoločenstva, štátu a uhájiť slobodu a súcit? Kedy je ešte účinná asertivita? Kedy je už potrebný premyslený boj aj s rizikom smrti? V januári 1942 v čase Hitlerovho Nemecka sa vo Wannsee pri Berlíne stretli vrcholoví predstavitelia NSDAP a SS. Dohodli plány na „konečné riešenie židovskej otázky“. Rýchlo vznikali vyhladzovacie tábory, teda akési fabriky na systematické masové vyvražďovanie. V júli 1942 sa spustila prevádzka v Treblinke. V októbri už bolo v činnosti 13 plynových komôr (celková plocha cca 320 m2). Otravovali v nich ľudí kyanidom (Zyklon B). Naraz mohlo byť zavraždených ľudí z cca 20 vlakových vagónov. Denne privážali 4000-7000 ľudí určených k likvidácii. Stovky zahynuli už pri strastiplnom transporte (dehydratácia, nedostatok vzduchu). Vraždenie trvalo 16 mesiacov. Výpočty smerujú k 870 000 až 1,2 miliónov obetí. 99,5% boli židia. Medzi nimi bola pravdepodobne aj sestra Sigmunda Freuda Rosa Graf. Sinthi a Rómov zahanulo cca 2000. 2. augusta 1943 vypuklo dôkladne pripravované povstanie väzňov vykonávajúcich otrockú prácu pri udržiavaní chodu tábora. 200-250 väzňov utieklo, väčšinu chytili a popravili. Jednému organizátorovi povstania sa podarilo utiecť tak, že zanechal správu. Vyšla v 2000 kópiách a na mikrofilne sa dostala aj do Londýna. V roku 1970 sa konal súd s druhým veliteľom Treblinky Franzom Stanglom. Ako šéf sa staral o hladký chod vyvražďovania. Keď sa odvolával voči rozsudku, povedal: „Konal som iba svoju povinnosť. Moje svedomie je čisté.“ - To nie ja, to povinnosť, to rozkaz.... celý text

Přidat komentář

beva
03.12.2017

Túto knihu sa nedá hodnotiť, iba ju prečítať a zamyslieť sa nad tým čo sa tam dialo s príslušníkmi jedného národa. Z milióna ľudí sa dokázali prebojovať z tábora iba tisíc a z tých prežilo iba niečo okolo 40 ľudí. Najsmutnejšie na tom je to, že ani tých tisíc ľudí neprežilo, ale nie kvôli fašistom, ale ich pozabíjali poľskí sedliaci, ukrajinské bandy a ďalší, ktorí nemali v láske Židov. Nestačilo to utrpenie v tábore smrti, museli zomrieť už keď boli " slobodní".