Tretia strana mince
Laura Krauz
Hoďte za hlavu mýtus, že zakázané ovocie chutí najviac a začítajte sa do príbehu, na ktorého konci slovo nevera nadobudne pre všetkých zúčastnených nový rozmer. Daniela má tridsaťsedem rokov a smolu na mužov. Napriek tomu, že je poznačená vzťahom, ktorý zničil všetky jej ideály a predstavy o tom, že raz stretne človeka, s ktorým prežije zvyšok života, túži po dieťati. Po všetkých nevydarených pokusoch nájsť pána dokonalého sa rozhodne pre adopciu. Príprava na náhradnú rodičovskú starostlivosť otvára trinástu komnatu a Dana zrazu krištáľovo čisto vidí príčinu svojej osamelosti. Nanovo prežíva vzťah plný vášne, skrývania sa, sklamaní a len ťažko odhaduje, aký deštrukčný dopad na jej život Igor aj po rokoch má. Skôr ako prijme opustené dieťa, stojí pred vážnou otázkou: Chce len zaplátať vlastné boliestky, alebo sa naozaj túži stať mamou dieťaťa, ktoré nikto nechce?... celý text
Přidat komentář
Krásny príbeh o neistotach, sklamani a velkej potrebe.
Dana, žena v stredných rokoch si prežila v mladosti veľké sklamanie v láske a zanevrela na mužov, jedinú možnosť, ktorú ma ja pre ktorú sa rozhodla je adoptovať si dieťa.
Že to nie je také jednoduché zisťujeme počas príbehu a plus mame vsuvky z minulosti s jej bývalou láskou.
Dej sa čítal krásne, rýchlo a bol ponurý.
Ale prečo 4? Príšernú antipatiu som si ziskala k hlavnej postave, zatrpknuta žena, ktorá myslí len na seba a hlavne v mladosti si za to môže podla mňa sama hoci... ešte, že tak..
Příjemná jednohubka ze života. Danka se seznámí s Igorem, který to bohužel hraje na dvě možná i více stran. Vadilo mně, že to s ním neukončila dřív, ale dokáží pochopit, že byla zamilovaná. Dobře je popsáno zdlouhavé čekání na adopci a s tím spojené papírování. Jsou zde krásné myšlenky. Vždy buďme vděční za to co máme. Neříkej možná když myslíš ne.
Recenze na mou dvanáctou štafetu
Knížka je velmi zajímavá, protože vypráví o ne tak běžném tématu jako je adopce dítěte
Natožpak, když žadatelka je sama bez partnera. Má to daleko těžší než páry.
Tady něco málo z příběhů: Danka má 37 roků a stále je sama, protože opačné pohlaví jí v životě několikrát zklamalo a touží mít dítě a ví, že jinak než adopcí to nepůjde. Danka ve svém životě má jen maminku, jelikož její otec o ní nestál už než měla přijít na svět. Danka chodí na kurzy ohledně adopce a více Vám prozrazovat nebudu Pokud vás alespoň krátký popis zaujal neváhejte si knížku přečíst
Za štafetu chci poděkovat @terkin_knizny_svet a paní spisovatelce @laurakrauz_autor že napsala hodně zajímavý příběh
Z knížky jsem měla hodně zajímavé pocity
Kniha je pěkná, zajímavá a spíš taková oddechovka. Není zde žádné dobrodružství nebo drama a vlastně ani romantika.
Danka to má v životě těžší. Zamilova se, ale z jejího přítele se vyklube zmetek, který má doma přítelkyni. Proto chce být Danka radši sama.
Je zde téma o adopci, což je zajímavé.
Jak říkám je to taková oddechovka
Kniha, ktorá upúta čitateľa krásnou obálkou (a obal predsa predáva, to vieme od nepamäti). Ale pod krásnou obálkou sa skrýva nezaujímavý, porozhadzovaný príbeh, ktorý MŇA ako veľkú a nie príliš náročnú knihomoľku ničím neoslovil, nezaujal, nič mi nedal...V každej knihe väčšinou nájdem niečo obohacujúce, aspoň pár pekných myšlienok, v tejto som žiaľ nenašla NIČ, čo by ma oslovilo...ale sto ľudí, sto chutí...
Po prečítaní knihy, mám akurát pocit straty času, ktorý som mohla venovať inej knihe...
Za MŇA NEODPORÚČAM...
V tomto prípade musím priznať, že som knihu kúpila kvôli obálke. A asi aj trochu ľutujem.
Nemôžem vytknúť autorke snahu o zaujímavý príbeh, ale dejovo mi to prišlo strašne rozhádzané. Niekedy som sa vracala aj späť alebo som sa musela na dlhšie zamyslieť, či to správne chápem.
A záver vyzeral byť fajn, no tiež ma tam niečo sklamalo. Čakala som, že sa niečo podarí niečo vyrieši a všetko išlo akosi do stratena.
Naozaj obálka krásna, to uznávam, ale príbeh ma ako celok neohúril. A aj 160 stranový príbeh mi príde krátky, hoci v tomto prípade to bolo dosť. Je otázne, či by som dlhší príbeh vôbec dočítala.
Kniha ako celok bola napísaná veľmi jednoducho, ale pútavo. Dej postupoval rýchlo a čítala sa veľmi dobre. Bola plná životných právd a myšlienok na zamyslenie.
ALE
Hlavná postava.
Musím veľmi premýšľať, ako ju opísať, aby som ju neurazila.
Životom zranená, zatrpknutá žena. To by sa dalo predýchať, to sa pochopiť dá.
Ale byť kvôli svojmu nešťastiu nepríjemná na svojich blízkych, to nie. To sa mi dosť zle čítalo, neboli by sme kamošky.
Každý sa so svojou bolesťou síce vyrovnáva po svojom, ale prečo znepríjemňovať život aj ostatným?
Popravde, vytvorila som si voči nej takú antipatiu, že som jej ani trošku nefandila a niesom ani zvedavá, ako nakoniec dopadla.
Keď si ale odmyslím hlavnú postavu, kvôli ktorej hodnotím ako priemer, ide o veľmi príjemné, jednohubkové čítanie, ktoré nám ale ponúka širokú škálu emócií a myšlienok.