Tri tornáda

Z knihy mám zmiešané pocity... na jednej strane zaujímavé myšlienky a postrehy - o zmysle života, fungovaní spoločnosti a jednotlivca, na druhej strane mi prekážalo to tvrdošijné lipnutie na odvrátenej stránke technického pokroku a smerovaní civilizácie, bezvýchodiskové pocity a pesimizmus, ktoré ten kratučký záblesk optimizmu na samom konci nemohol vyvážiť. Aj to neustále preskakovanie z "reálneho" deja do (zamýšľaného) deja knihy mi prišlo skôr mätúce ako ozvláštňujúce.

21.05.2022

Z troch doteraz vydaných beletristických Kováčikových kníh je táto najslabšia, čo však ešte vždy stačí na slovenský románový priemer. Absolútne ma nebavili tie metahrátky s textom, s ktorými som sa v poslednom čase stretol v toľkých slovenských románoch až som nadobudol presvedčenie, že jednou z podmienok dotácie Fondu na podporu umenia je mať v románe časť, kde postava píše, či spomína, román, ktorý ja ako čitateľ práve čítam. Inak by som bol rád aj kritickejší a napísal niečo o tom ako sa Kováčik stále nenaučil písať, nakoľko by som tým zvýšil svoje šance, že ma zveční vo svojom ďalšom románe (ó áno, Juraj, všimol som si to), no bolo by to klamstvo, keďže si jeho štýl písania vcelku užívam. Tentokrát je to však také neškodne priemerné, alebo aby som sa vyjadril presnejšie a odbornejšie – „meh“, že to najkritickejšie, čo môžem napísať je, že je to vcelku zbytočná kniha.