Trnová koruna

08.11.2016

Keď som začala čítať túto knihu, myslela som, že to ešte hlboko oľutujem.
Trnová koruna obsahuje 3 uhly pohľadu 3 rôznych ľudí, z čoho zrovna tá prvá perspektíva nie je najzaujímavejšia. Úprimne, skoro sa stala dôvodom a zámienkou, prečo túto knihu nedočítať. Moja nevôľa prečítať Trnovú korunu sa nachádzala na str. 18-55, kde síce text plnil určitú funkciu, ale prinútiť sa tieto všeobecné fakty čítať bolo skutočne ťažkým. Mala som pocit, akoby sa to stále točilo okolo jedného a toho istého. Ten text bol až príliš monotónne napísaní a zameraný iba na jeden aspekt, ktorého sa zubami nechtami držal. Lepší dojem z Trnovej koruny som nadobudla až v bode, kedy som začala čítať text Miroslava Balouška, nevlastného syna Jiřího Zborníka. Od tejto časti knihy sa to iba zlepšovalo a nakoniec som bola veľmi rada, že som to nevzdala hneď na začiatku a dala Trnovej korune šancu. Posledná, tretia časť knihy obsahovala retrospektívny denník Jiřího Zborníka, ktorý začal písať po oslobodení väznice Gräffentonny 6. apríla 1945 - kde bol naposledy väznený - a dokončený bol zhruba v dobe jeho návratu do vlasti, cca o mesiac neskôr.
Kniha obsahuje 3 časti obrazových príloh, ktoré sú umiestnené za každou z troch perspektív.

Na začiatku som dosť pochybovala o relevantnosti vydania textu vo forme knihy, ale musím uznať, že viac ako 2/3 knihy boli hodnotné a koniec koncov aj poučné.