Trpela som potichu

Dlho som premýšľala kto má byť cieľová skupina čitateľov. Príbeh je vlastne pamäťou 70-ročnej ženy, ktorá sa rozhodla v revolučných rokoch 68/69 minulého storočia prchnúť za hranice svojej vlasti. Kniha je zostavená zo štyroch častí a každá časť zahŕňa prelomovú časť života pani Mariky. Text je písaný voľným štýlom v prvej osobe, čítal sa ľahko, ale mrzí ma, že bol napísaný veľmi tendenčne - to znamená, že bol zameraný výhradne na jej osobu. Pritom akosi zabudla na sebareflexiu. Nepáčilo sa mi, že manžela z príbehu len tak odkopla. Život synov akoby sa jej ani netýkal. Z tohto príbehu na mňa hlavná postava pôsobila veľmi sebecky a hoci sa snažila pani Marika čitateľa presvedčiť, že je výborná ženská, MŇA nepresvedčila.