Ukradnutá mladosť

Ukradnutá mladosť
https://www.databazeknih.cz/img/books/43_/437410/bmid_uloupene-mladi-VWb-437410.jpg 5 9 9

Do začiatku druhej svetovej vojny sa nestalo, že by niekto násilím zatvoril vysoké školy. Urobil to až Adolf Hitler, ktorý 17. novembra 1939 prikázal zatvoriť české vysoké školy, prepadnúť vysokoškolské internáty a 1 200 študentov odvliecť do koncentračného tábora, odkiaľ sa ani jeden z nich nemal vrátiť. Dôvod bol jednoduchý – chcel zlikvidovať budúcu inteligenciu. Kniha Ukradnutá mladosť zachytáva osudy študentov trpiacich v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Autor navštívil všetkých žijúcich pamätníkov a podľa ich výpovedí napísal strhujúce dielo. Symbolické je, že študentská manifestácia k 50. výročiu týchto smutných udalostí, ktorá sa uskutočnila 17. novembra 1989 v Prahe, odštartovala politické zmeny v Československu.... celý text

Přidat komentář

Lenka4
14.06.2020 5 z 5

Z velmi zdařile zpracovaných vzpomínek jednotlivců vyvstává obraz osudu studentstva. Kniha zachycuje celkové historické souvislosti, ale hlavně přináší mnoho detailů. Čtenář se stává souputníkem studentů na jejich nelehké cestě, trpí s nimi (některé scény jsou opravdu brutální), strachuje se o jejich život a neskrývá dojetí při návratu domů. A stále nenachází odpověď na otázku, proč se to všechno muselo udát.

Marek.Sc
24.05.2020 5 z 5

O sedemnástom novembri 1939, o prepade a zatvorení vysokoškolských internátov, bolo toho napísané veľa. Autentické príbehy českých študentov z koncentračného tábora Saschsenhausen sú ale napísané inak. Skutočnosti v knihe sú podávané z prvej ruky a bývalí väzni z tohto lágru boli v čase sumarizovania svedectiev stále živí. Výpovede neboli pozbierané náhlivo, ale s rešpektom, úctou, trpezlivo a bez časového tlaku Autor fakty overoval niekoľkokrát u ostatných žijúcich pamätníkov. Tí, ani sami niekedy nevedeli, čo sa deje na jednom konci tábora, ale s overenými faktami to autor verifikoval lepšie ako samotní väzni.
Kniha je doplnená dobovými kresbami väzňov. Ich túžby, predsavzatia, básne aj piesne sú zhmotnené. V listoch, prepašovaných spevníkoch a zbierkach. Slang ako achcén, šlichta, štrafkompanie, rolvágen je tu na dennom poriadku a najjednoduchšie skratky ako RU a Z-Station sú tie najdesivejšie.
Josef Čapek a Antonín Zápotocký na jednom mieste. Obidvaja väzni, jeden však musel tvoriť v lágri s vyhliadkou na smrť, druhý ako povojnový prezident, podpísal niekoľko rozsudkov smrti. Aj toto bola realita.
Pri čítaní mate pocit, že ste na tom strašnom mieste spolu s nimi. Prežívate to peklo, útrapy, každodennú smrť a vcítite sa do ich osudov. Kniha ako taká, svoj účel splnila dokonale. Zanechá stopu a premýšľate o nej. V Sachsenhausene zomreli českí aj slovenskí študenti, Poliaci, nemeckí politickí väzni, neprispôsobiví nemeckí vojaci, židia, ruskí zajatci. Aj s tými poslednými tam bolo zaobchádzané najhoršie. Kto pozná okolnosti vybavenia tábora Mauthausen a jeho miestnosti na „meranie a váženie väzňov“ v lekárskej izbe, si vie ľahko domyslieť ich osud.
Historická pravda nie je prekrútená ani doplnená. Je až príliš skutočná napísaná bez príkras. A nie je v tomto prípade zneužitá na nejaký konkrétny politický cieľ. Je jednoducho autentická. Dozviete sa, kto bol nemec Harry Naujoks vo väzenskej samospráve a aký bol jeho podiel v protiklade so Železným Gustavom. O týchto pravdách treba hovoriť, nesmú sa zabudnúť a dopustiť aby sa niečo podobné opakovalo.
Jozef Leikert napísal memento, ktoré nám bude pripomínať, čoho sú ľudské bytosti schopné sebe urobiť.