Ukradnuté spomienky

Koupit Koupit eknihu Antikvariát

Každá duša má na svojej púti sprievodcu – anjela, ktorý ju stráži a ochraňuje a zároveň nesmierne priťahuje. Túžba duše po tomto anjelovi je zúfalá, plná žiaľu a bolesti. Keď táto túžba prekročí hranicu znesiteľnosti, anjel vezme na seba ľudskú podobu a vtedy duša stretáva svoju pravú lásku. LEA : Mám rada melanchóliu. Niekedy po nej túžim. Túžim pustiť si smutnú pieseň alebo ísť na prechádzku v daždi, alebo si pozrieť film o beznádejnej láske. MARK : Cítiť znamená žiť. Emócie všetkého druhu sú nevyhnutnosťou ľudskej existencie. Dočasná melanchólia, vyvážená ostatnými druhmi emócií, je užitočná. Pomáha nám pripomínať si chyby, ktorých sme sa dopustili, motivuje nás bojovať za to, čo máme, pretože vieme, že to nemusí trvať večne. Človek má tendenciu idealizovať si minulosť – hlavne keď si pripomína stratené lásky alebo priateľov, vidí ich v pozitívnom svetle. To je v poriadku, pretože to ovplyvňuje, ako vidí svoju budúcnosť. EMMA : Keby sa dal čas vrátiť, alebo aspoň zastaviť… Asi žiadam priveľa… Vieš, keď som ležala v nemocnici a tápala som v minulosti, cítila som sa, akoby ma niekto okradol. Akoby mi vzal to najcennejšie. Moje spomienky. Uvedomila som si, že život je iba o nich. Všetko robíš iba kvôli nim. Aj dnešok žiješ iba pre budúce spomienky. Nebojím sa, že zajtra sa nezobudím, ale bojím sa, že sa zobudím a nebudem si nič pamätať.... celý text