Ultimate Spider-man a spol. 18

16.11.2023

Posledné číslo. Vážim si, že to vydavateľstvo férovo priznalo, keď v úvodníku Jiří Pavlovský vysvetlil, aké realistické dôvody ich viedli k definitívnemu zrušeniu tohto magazínu. V neposlednom rade si vážim poslednú stranu. Za mňa to bola pekná jazda. CREW v rokoch 2012 – 2014 vydala 18 zošitokníh (ehm) pod súhrnným názvom Ultimate Spider-Man a spol. Spolu na cca 1500 stranách (!) poslala do sveta k čitateľovi Bendisovho ultimátneho Spider-Mana, ktorý nechýbal v žiadnom čísle a zakaždým ho v každom čísle doplnil nejaký marvelácky tím. Spočiatku ultimate FF4, ktorá sa však príliš neujala (dodnes je to s bandou okolo Reeda Richardsa v našich končinách biedne) a tak bola pomerne rýchlo vystriedaná ultimátnymi X-Menmi od Marka Millara. Tí sa ujali nadštandardne, hoc v posledných dvoch číslach boli vystriedaní štvordielnym crossoverom, v ktorom síce taktiež figurovali, ale predsa len mierne ustúpili do úzadia a do popredia naopak vystúpil tím Avengers pardon Ultimates. Na 18-dielnej sérii je fajn, že bola naozaj dobrá, solídne napísaná, i nejeden raz skvele nakreslená. Problém spočíval paradoxne práve v tom, že vychádzala na pokračovanie. Viem si predstaviť, že ak by jednotlivé komiksy vyšli v ucelenom omnibuse, bol by som spokojný a dal by som možno 4*, ale rozkúskované to na mňa proste nemalo „wow“ efekt, bolo to príliš rozdrobené, hoc si uvedomujem, ako absurdne taká kritika znie, že vyčítam komiksu na pokračovanie, že je komiks na pokračovanie. Pre CREW sa jednalo o srdcovú záležitosť, takže nečudo, že dva roky po konci vydávania pustilo do sveta knihu Ultimate Spider-Man: Venom, ktorá tesne nadväzovala na posledný diel Ultimate Spider-Mana a spol. (ten končil číslom 32, Venom obsahoval čísla 33 – 38). Skvelé na Ultimate Spider-Man a spol. je nielen to, že vydavateľstvo dopredu vedelo, že končí a tak sa so svojimi fanúšikmi dôstojne rozlúčilo (takže nespôsobilo čitateľom traumu z rangu semic-slovarťáckeho Záhadného Spider-Mana, ktorý v r. 1994 skončil „z ničoho nič“), ale tiež to, že CREW vydávanie potiahlo o trochu dlhšie, než „muselo“ a to práve z dôvodu, aby jednotlivé príbehy neskončili uprostred, ale aby boli aspoň v rámci možností dôstojne ukončené. Keďže Spajdy mal k tomu bližšie, z toho dôvodu sa v poslednom čísle viac priestoru venuje crossoveru X-Menov s Ultimates a Magnetom. Nejak tomu ale chýba drajv, ten drsný realisticko-teroristický háv okorenený vysokou politikou nie je vôbec zlý nápad, ale Millarovi sa nedarí (alebo skôr nechce) ísť na dreň. Menej je ale niekedy viac a preto silnejší dopad má práve Spajdyho príbeh, počas ktorého sa akciou (konečne!) šetrí a do popredia vystupujú božské postavy a skvelé dialógy. Pokec s MJ na tribúne je super, ale naplno vás zrazí na kolená až ako rana päsťou jednoduchý návrh Gwen na bývanie; pre TOTO Spider-Mana trúfam si tvrdiť nezbožňujú, ale MILUJÚ milióny ľudí na celom svete. Je ale fakt, že kresba je na niektorých miestach proste divná (keď Peter drží falošného Spider-Mana pod krkom, konštrukcia ich tiel vyzerá tak, ako keby ožratý druhák zo základnej školy držal pod krkom svojho šokovaného učiteľa). X-Meni na to našťastie tiež nejdú cez akciu, ale skôr dialógy a k tomu zaujímavá kresba Chrisa Bachaloa, ktorú mám dosť rád (najmä nebeský súboj Storm a Thora je dôstojný).