Umenie a psychoanalýza
Sigmund Freud
https://www.databazeknih.cz/img/books/45_/455558/bmid_umenie-a-psychoanalyza-Bdq-455558.jpg
3
4
4
Analýzy rozprávok, divadelných hier Shakespeara, Ibsena a ďalších spisovateľov, textov postáv a ich konania. Freud sa venuje aj osobnosti a postavám Dostojevského a Goetheho, tvorbe Michelangela (socha Mojžiša) a Hoffmanovym poviedkam. Ide o štúdie, ktoré doteraz neboli preložené do slovenčiny a ktoré môžu podstatným spôsobom prispieť k teoretickým diskusiám, ako aj k prehĺbeniu poznania ich autora, tak často citovaného, no dnes na Slovensku málo vydávaného.... celý text
Přidat komentář
Než prijmete pozvanie do galérie, múzea či na výstavu od človeka, o ktorom viete, že je psychoanalytikom (v horšom prípade, niečo málo načítal), môžete sa spoľahnúť na "unikátny" výklad umeleckého materiálu, minimálne unikátny v tom zmysle, že už ho tak skoro nik nenapodobní a vo vás po návrate ešte stále bude doznievať myšlienka, že obraz už nebude len obrazom a socha sochou a vy neviete, či ste nadšený alebo znechutený. Freud a jeho nadšení pokračovatelia búrajú mantinely pragmatizmu a Occamovské - "nekomplikujme komplikované ďalšou teóriou" jednoducho zametú pod zem ako bezvýznamné v porovnaní s tými obrovskými množstvami chorobopisov, ktoré snáď nemôže spochybniť nik. Nemôžeme sa teda mýliť! hlásia a púšťajú sa odhaliť všetky príčiny nešťastných neuróz, ktorými žiaľ trpíme, pretože...ponuka je bohatá: Oidipovský komplex, Elektrin, kastračný syndróm, falická závisť etc. ale späť k psychoanalýze a umeniu. V tejto knihe sa Freud drží "na reťazi" a jeho teórie a výklady sú bez zbytočných slepých uličiek zaujímavé. Istej dávky naivného fantazírovania sa však psychoanalýza nezbaví nikdy. I tak 80%.
Autorovy další knížky
| 1994 |  Výklad snů |
| 1996 | Psychopatologie všedního života |
| 1926 | Tři úvahy o sexuální teorii |
| 1998 | Výklad snů. O snu |
| 1998 | Nespokojenost v kultuře |
Od Freudovej biografie ma to, tak nejako prirodzene, ťahalo k jeho štúdiám - k dvojrozmernému obrazu človeka som túžila pripojiť ďalšie dimenzie a (opätovne) ho spoznať nie len ako manžela či otca, ale i ako psychoanalytika a vedca. Ako niekoho, kto skúmal zákutia ľudskej mysle a (hoci neraz chybne) formoval a posúval hranice psychológie,
Sexualita, vnímanie vlastného ja, náboženstvo či umenie - Freud svoje psychologické poznatky uplatňoval skutočne všestrane. Analyzoval, bádal, porovnával, pokúšal sa identifikovať problém. Výber štúdií Umenie a psychoanalýza čitateľa prevádza rozmanitou zmesou textov, v ktorých Freud (a.k.a. umelecký nadšenec) skúmal motiváciu maliarov, sochárov i spisovateľov k vytvoreniu toho-ktorého diela v takej či onakej podobe a polemizoval o ich psychickom rozpoložení.
Zamýšľal sa nad možnými neurózami i traumami z detstva, ktoré umelcov poznačili a vedome či nevedome sa odzrkadlili v ich tvorbe, pričom rovnako ako v mnohých iných textoch, aj tu uplatňoval svoje tézy o oidipovskom komplexe. Pri umelcoch samotných však neostal, pozornosť tiež upriamoval na zmysel a obsah umeleckých diel či na spojitosť ich konečnej formy s ľudskou psychikou.
Podobne ako pri rôznych zbierkach poviedok, aj tu je myslím zrejmé, že jednotlivé štúdie sa stupňom zaujímavosti či zložitosti líšili - niektoré nabádali k vlastným rozborom a snahe o obdobné rozpitvávanie náhodných diel, iné vyvolávali rozpačitosť a nútili k skeptickému nadvihnutiu obočia.
Otcovražedné sklony, závisť či dokonca nenávisť voči súrodencom, zachytávanie emócií... Sledovať Freudove myšlienkové pochody pozostávajúce zo zložitých vetných konštrukcií, odborných výrazov či psychologicko-filozofických úvah nie je vôbec ľahké a v konečnom dôsledku môžeme na základe učených poznatkov (alebo náhodne) len hádať či autori jednotlivých diel skutočne nevedomky odhaľovali svoje vnútro, skrytých démov, alebo len zachytili to, čo im v danom okamihu padlo na um, no dané štúdie sa predsa len oplatí prečítať.