Uršuľa
Rudolf Sloboda
https://www.databazeknih.cz/img/books/41_/41452/ursula-41452.jpg
4
28
28
Rudolf Sloboda vo svojej najnovšej próze uvádza hrdinku, ktorá sčasti v sebaobrane, sčasti v žiarlivostnom afekte zabije svojho manžela. Uršuľa je mladá dvadsaťšesťročná žena, inžinierka, ktorá po skončení štúdia začne pracovať v bratislavskej dimitrovke. Ešte počas školy, na brigáde, zoznámi sa s Janom Hodžom. O dvadsať rokov starší rozvedený muž jej ponúka manželstvo. Uršuľa napokon podľahne jeho naliehaniu a po zrelej úvahe sa zaňho vydá. Aká je vlastne Uršuľa? Vzdelaná, sebavedomá, bystrá, racionálne a vecne uvažujúca žena, pre ktorú materiálne výhody nie sú rozhodujúce, predsa ju však lákajú. Autor sa sústreďuje na jej životné osudy v čase, keď sa vracia z väzenia a pokúša sa opäť žiť normálnym občianskym životom, nadväzuje nové známosti a priateľstvá. Logika príbehu je tak uzavretá do kolobehu ľudského života, v ktorom sa striedajú výhry i prehry a ťažké porážky, v ktorých by nemala zaniknúť hlboká a čistá ľudská podstata človeka. (záložka knihy)... celý text
Přidat komentář
Něco z babiččiny knihovny :)
Mladá žena zabije v sebeobraně svého manžela. Po propuštění z vězení zažívá těžké časy, má problém si najít dalšího muže, má výčitky kvůli malé dceři zavražděného manžela, ... Smrt, narození a další osudové okamžiky, které nemůžeme nikdy čekat.
Kedysi som Slobodu moc nemusel, nejak som nezvládal tie jeho knihy dočítať, nebavili ma. Ale možno práve teraz dozrel ten správny čas. Slobodov štýl je geniálny asi v tom, že popisuje životné pády, prehry a tragédie štýlom, akoby sa vlastne nič zvláštne nestalo. Žena nechtiac zavraždí muža, odsedí si to v base, a potom žije ďalej, tak nejak funguje, žiadne veľké patetické reči, len každodenné detaily. A okolo nej žijú ďalší ľudia, a tiež si žijú svoje malé drámy, a Sloboda to tak nejak sleduje s chladným odstupom, ale zároveň silnou empatiou k úplne všetkým postavám. Proste taký ten štýl: "stalo sa, ale život ide ďalej." Má to šmrnc, málokto to vie takto napísať "jakoby mimochodem", ale zároveň, aby sa to človeka dotklo.
Čistý, strohý a priamy jazyk rozprávača, ktorý bez emócií opisuje dej, dodáva knihe svojský a jasne identifikovateľný štýl. Dodáva jej však aj akýsi chlad a odstup. A aj keď bol príbeh aj postavy zaujímavé, boli pre mňa ťažko uchopiteľné. Mala som pocit, že autor ma obral o možnosť nahliadnuť do ich myšlienok - o možnosť viac ich pochopiť a porozumieť.
Autorovy další knížky
| 1990 |  Rozum |
| 1987 | Medová žihadla |
| 1983 |  Stratený raj |
| 1987 | Uršuľa |
| 1988 | Lampa s růžovým stínidlem |
„Odporúča sa, aby sme si príliš nebrali k srdcu svoje nešťastia. Ak nám takú radu niekto dá, akoby chcel povedať: každý má svoj kríž, a vidíš, všetci sme tu. Ty si ani nezaslúžiš také nešťastie.“
Uršuľu mi koupil manžel, když jsem si postěžovala, že se mi nepodařila sehnat:-) V knize jde především o vztahy, o sexuální přitažlivost, o kontakty člověka s člověkem. Lidé nechtějí být sami, hledají si partnery, někdy se ocitnou ve vztahu bez lásky, mají určité představy, ale až po čase se ukáže, jaká jejich volba byla. Člověk si sebou táhne svoji minulost a druzí lidé ho podle ní vnímají. Tak jako v životě. V případě Uršuľi jde o něco, co na ni vrhá nelichotivé světlo. Zajímalo mě, jak se bude její život vyvíjet, co všechno ji potká. Události ale tak rychle plynou, že jsem neměla ani čas se zamýšlet, a ani jsem si v tom kvapu nedokázala k postavám najít cestu. Mrzelo mě, že autor neposečkal delší chvilku na místě. Proto jenom 4 hvězdičky. A konec? Chci vědět, jak to pokračovalo. Pěkně našlápnuto na další konflikt. I vedlejší postavy mají potenciál. Na Uršuľu má volně navazovat kniha Rubato. Doufám, že ji seženu:-)
„Hodža vstal a kričal:
„Všetci majú svedomie. Všetci, neboj sa, že niekto pred ním ujde. Musíš poslúchať svedomie, nie proti nemu bojovať. Bez svedomia by svet netrval ani pol hodiny. Musíš študovať, čítať. V kaviarni, vo vinárni sa nič nenaučíš. Múdrosť nie je vo víne. Treba poznať dejiny, ako sa ľudia mýlili, ako zmúdreli. Keby si aspoň do kostola chodila. Ale ty nemáš nijakú vieru, nič, si nula. Spamätaj sa.“
Slovenské autory moc neznám, a proto se snažím rozšířit obzory. R. Sloboda je po I. Kučerovi a D. Mitanovi další slovenský spisovatel, který mi padl do oka.