Utopický vizionář Bernard Bolzano
Pavel Sirůček
https://www.databazeknih.cz/img/books/51_/517085/bmid_utopicky-vizionar-bernard-bolzano-roW-517085.jpg
5
1
1
V októbri 2021 je to 240 rokov od narodenia jedného z najvýznamnejších českých utopistov a humanistov, ktorého meno je neprávom opomínané, hoci by malo byť umiestňované hneď vedľa takých osobností ako Komenský, Masaryk, Jesenius či Hus. Keď som sa v rámci stáže na Vysokej škole ekonomickej v Prahe prechádzal popod domom Bernarda Bolzana uvedomil som si, aké je kruté, že tento vizionár stojí na okraji záujmu. V obrovskom dave turistov by sa našiel len málokto, kto by túto osobnosť poznal čo i len z počutia. Aj preto mám radosť z toho, že vychádza monografia, ktorá dáva Bolzanovi a jeho dielu zaslúženú poctu. Český ekonóm Pavel Sirůček predkladá pre české (a pre jazykovú príbuznosť azda aj slovenské) akademické prostredie unikátnu monografiu venovanú sociálno-filozofickému, politologickému a ekonomickému rozmeru diela česko-nemecko-talianskeho mysliteľa a predovšetkým najvýznamnejšieho českého utopistu, profesora Bernarda Bolzana (1781 – 1848), ktorý je však vo filozofickom prostredí známy skôr ako matematik a logik. Na Bolzanovi by som rád vyzdvihol hneď v úvode dve významné súvislosti – je to jednak fakt, že tento vizionár pôsobil na našom území a jednak by som chcel vyzdvihnúť nadčasovosť jeho diela O najlepšom štáte. Ako som už zosumarizoval v knihe Utopisti, Bolzano v podstate naprojektoval racionálne zriadený sociálny štát v globálnom rozmere. Bolzanov najlepší štát projektuje progresívne zdanenie, regulovanú ekonomiku, čiastočné kolektívne vlastníctvo, družstevné princípy či voľný prístup k zdravotníctvu, bývaniu a vzdelaniu. Nastolenie takého štátu je možné iba prostredníctvom výchovy, čím sa dostáva na podobnú platformu ako Robert Owen či Ján Amos Komenský. Mimochodom, treba dodať, že Bolzano mal určite znalosti aj o ostatných utopistoch, nakoľko bol ctiteľom Étienna Cabeta, ktorý vo svojej Ceste do Ikárie zosumarizoval zrejme prvé známe dejiny sociálneho utopizmu, v ktorých nevynecháva také mená ako More, Campanella, Morelly, Mably, Babeuf, Saint-Simon, Fourier či Owen. Autorom predslovu je Lukáš Perný.... celý text
Přidat komentář
Z predslovu
Sirůčkova kniha sa skladá z piatich kapitol a doplňujúcich príloh. V prvej kapitole Sirůček predstavuje Bolzanov životopis a jeho dielo, v ďalšej jeho filozofickú koncepciu, jeho chápanie patriotizmu, matematicko-logické východiská a napokon v tretej kapitole jeho sociálnu kritiku, pričom v ďalších troch podkapitolách podrobne rozoberá Bolzanovu utópiu O najlepšom štáte, jeho ekonomické návrhy a napokon komparáciu jeho diela s koncepciou utopistu Étienna Cabeta (autor v knihe komparuje koncepciu Bolzana aj s koncepciami ďalších utopistov). V kapitole štvrtej sa Sirůček venuje odkazu bolzanovcov (v tejto časti autor urobil skutočný kus užitočnej vedeckej práce pri dokumentovaní bolzanovského hnutia) a F. M. Klácela. Finálne autor analyzuje intepretácie aj deformácie Bolzanovho odkazu a poslednú časť textu necháva otvoreným otázkam o Bolzanovom odkaze.
Sirůček ako komplexný znalec Bolzanovej filozofie neopomína ani otázky spojené
s Bolzanovými objavmi na poli filozofie matematiky a pripomína jeho názor, podľa ktorého slabý matematik nikdy nebude silným filozofom. Bolzano v otázkach sociálno-filozofických veril v existenciu vyššieho morálneho zákona, ktorý dovedie ľudstvo k veľkému svetoštátu, v ktorom bude ľudstvo jednotné.
V Bolzanovej utopii je zakorenený silný občiansky étos žiadny dospelý nemá byť
vylúčený z politického života a hlasovanie je povinné. Keď Sirůček analyzuje Bolzanove
ekonomické myšlienky, nachádza celý rad racionálnych argumentov pri otázkach vlastníctva.
Bolzano kritizuje inštitút dedičstva a nezmyselnosť neobmedzeného vlastníctva. Bolzanove argumenty za obmedzenie vlastníctva sú mimoriadne podnetné a inšpiratívne aj pre sociálnofilozofické diskusie o samotnej podstate inštitútu vlastníctva, ale aj pri otázkach zmyslu práce či kritiky pôžičiek. Je zástancom regulácie trhu, cien, kontroly kvality, zdaňovania, prispôsobenia výroby spoločenským potrebám s dôrazom na užitočnosť a zmysluplnosť tak práce, ako aj jej výsledkov.
Sirůčkova monografia je obohatená bohatým poznámkovým aparátom, ktorý dokazuje autorovu erudovanosť a kompetentnosť. Autor knihu písal v časoch covidovej izolácie, o ktorej sa mnohí domnievali, že bude spúšťačom spoločenských zmien a impulzom pre uuvažovanie o nových spoločenských alternatívach, pre ktoré môže byť vizionár Bolzano mimoriadne inšpiratívny. Harmonická a sociálne spravodlivá spoločnosť bez vojen, nerovnosti, chudoby to je ideál, po ktorom túžili sociálni utopisti a túžil po ňom aj Bolzano. Verím, že predložená monografia bude mimoriadne inšpiratívna nielen pre akademické prostredie, ale aj pre prostredie reálnej politiky.