Uzavřený obchodní stát
Johann Gottlieb Fichte
Ve své vizi budoucí politiky zúročuje Fichte své zkušenosti s pozorně sledovanými revolučními událostmi ve Francii. Rozhoduje se vyhýbat se extrémním polohám chápání státu, za které považuje přílišnou liberalizaci i poručnický model. Koncepce uzavřeného obchodního státu přitom úzce souvisí s jeho pojímáním lidské přirozenosti a se snahou eliminovat sklon k nečinnosti, přibližující člověka k pasivitě přírody. Fichtova potřeba čelit úpadkovým rysům společenského vývoje nabízí ve své problematičnosti nadčasové téma prolínání myšlenky politických reforem s ideologizací lidského uvažování. Přeložil P. Bláha.... celý text
Literatura naučná Filozofie Politologie, mezinárodní vztahy
Vydáno: 2010 , OikoymenhOriginální název:
Der geschlossene Handelsstaat, 1800
více info...
Přidat komentář
Autorovy další knížky
1971 | Pojem vzdělance |
2007 | Základ všeho vědosloví |
2008 | O pojmu vědosloví |
2010 | Uzavřený obchodní stát |
1981 | Výber z diela |
V tomto malo dielku nemeckého filozofa, ktoré je podľa samotného Fichteho akýmsi „akademickým cvičením“, nám autor predkladá akúsi vlastnú formu štátnej útopie, ktorá má priniesť všetkým občanom hojnosť a spokojnosť. Fichte sa v diele domnieva že cieľom má byť dovnútra uzavretý obchodný štát, ktorý len minimum tovaru dováža a vo všetkých smeroch je úplne sebestačný. Cieľom ktorým to má štát dosiahnuť je cenotvorba, plánovanie a uzavretie hraníc v obchodnom styku. Samozrejme že sa to na niečo podobá ale o tom, že takého myšlienky nájdu reálnu odozvu Fichte nemohol ani tušiť. Niektoré kapitoly o „poľnohospodárskej cenotvorbe“ vyznievajú až priveľmi paternalisticky, na druhej stane snaha vytlačiť z obehu cenné kovy a nahradiť ich iným platidlom sa ukázali ako praktické.
Na tomto diel ma zaujala myšlienka: „Kto má skrátka za cieľ právo má ho za jediný prostriedok vedúci k cieľu“ čo je krásna myšlienka pre nutnosť dodržiavania právneho štátu a úcty k právu ako FUNDAMENTUM REGNORUM - základom kráľovstiev. Taktiež „každý národ má chcieť právo aby sa zvýšil jeho blahobyt“ to ma zase privádza k myšlienkam po samopotrebe štátu. Štát si to má žiadať, štát to má vynucovať, štát to má presadzovať. Právo a spravodlivosť sú základné piliere zdravej spoločnosti ktoré ju čiastočne nominujú, dotvárajú, menia. Chcieť takého základy je povinnosť.