V holandských horách

29.08.2013

Novela V holandských horách patrí medzi niekoľko najčítanejších kníh v mojej zbierke. Čítam ju vždy s odstupom niekoľkých rokov, vždy ma prekvapí ako rozdielne ju po čase vnímam, vždy je pre mňa dominantnou iná jej myšlienka. Hlavnú dejovú líniu skromne útlej knižôčky tvorí príbeh dvoch mladých ľudí, iluzionistov Kaia a Lucie, odohrávajúci sa v bližšie neurčenom čase, prevažne na drsnom a nehostinnom juhu Holandska. Kai a Lucia zosobňujú univerzálny protoptyp muža a ženy, túžiacich po dokonalom šťastí, avšak v ceste im stojí množstvo prekážok, ktoré je nutné prekonať. Autor okrem iného kontrastne vykresľuje prostredie zaostalejšieho, divokejšieho juhu krajiny a moderného, vyspelejšieho severu, kde však ľudia akoby stratili časť seba samých na úkor vyššieho životného štandardu. Novela je vlastne svojským prepisom notoricky známej rozprávky Snehová kráľovná od Hansa Christiana Andersena, určite však nemožno povedať, že je jej paródiou, vykrádaním textu, alebo skrátka napodobovaním. Autor sa identifikuje s rozprávačom príbehu, Alfonsom, a z hlavnej dejovej línie často krát odbočuje, vstupuje do nej početnými úvahami, komentuje ju, napomína sa za vyrušovanie, ale nemôže si pomôcť, má skrátka dušu večného filozofa. Stiera tak hranicu medzi dejovými líniami do takej miery, že občas váhate ktorá z nich je vlastne tá nosná. Zamýšľa sa nad významom času a jazyka, pravdou a klamstvom, dokonalým šťastím a dokonalou krásou, pravými životnými hodnotami, pričom rozpráva tak, akoby mal moc ovplyvniť dej príbehu a vy si prajete, aby tak skutočne urobil. Jeho úvahy nie sú len hlbšou analýzou konkrétnej Andersenovej rozprávky, zamýšľa sa aj nad významom rozprávky ako žánru, porovnáva ju s ostatnými žánrami. Svojím spôsobom ide o vcelku originálne dielo, ktorého čítanie nezaberie veľa času, takže ak vás kniha upútala a ešte stále váhate, výhovorku nedostatku času škrtnite a pustite sa do čítania.