Váha slov
Pascal Mercier (p)
https://www.databazeknih.cz/img/books/47_/471840/mid_vaha-slov-8Fc-471840.jpg
4
10
10
Simona Leylanda od detstva fascinujú jazyky. Proti vôli svojich rodičov sa stane prekladateľom a rozhodne sa postupne naučiť všetky jazyky Stredomoria. Z Londýna nasleduje svoju manželku Liviu do Terstu, kde zdedila vydavateľstvo. V meste významných literárnych osobností verí, že našiel ideálne miesto pre svoju prácu – až kým ho lekárska chyba nevyvedie z miery. No potom sa z domnelej katastrofy stane zlomový bod, ktorý mu umožní opäť úplne zmeniť svoj život. Pascal Mecier ani tentoraz nezaprel svoj neutíchajúci záujem o reflexiu hraničných situácií v živote človeka a o úlohu slova v nich. Jeho najnovší román je vyznaním lásky k slovu, ktoré má moc spustiť v ľudskej existencii tie najneočakávanejšie pohyby. Opäť sa mu podarilo napísať filozofický román, ktorý je rovnako dojímavý ako Nočný vlak do Lisabonu.... celý text
Literatura světová Romány Filozofie
Vydáno: 2021 , PremediaOriginální název:
Das Gewicht der Worte, 2020
více info...
Přidat komentář
Nebolo to zlé, ale nebol to Posledný vlak do Lisabonu. Mňa kniha bavila, pretože to nemusí byť vždy akčný dej, kde to prekypuje priamou rečou a popisovaním moderného sveta. Toto bola skôr ako šálka lahodného moku, ktorý pijete pomaly, vychutnávate silu slov, prekladu, jazykov, prekladateľov, poctu literatúre ako takej. Ak sa zameriate na to povrchno, čo bolo vidieť priamo- postavy, ich pritakávanie a filozofovanie, ako to spomína komentár podo mnou od Deirdre, tak hej, tak vám to príde málo. Ja som si odtiaľ zobrala tú samotnú metaforu jazyka, takže som spokojná a nechcela som, aby kniha skončila a tešila som sa na každý večer, keď som si ju mohla vychutnávať.
V tomto prípade stopercentne platí, že menej je niekedy viac. Prvá polovica románu sa čítala veľmi dobre, s ceruzkou v ruke. Podnetné myšlienky, sympatické postavy. Zhruba od polovice však začínajú pribúdať nové a nové postavy, každá aj so svojím príbehom, v princípe podľa rovnakého scenára. A všetci sa navzájom podporujú, pritakávajú si, majú rovnaké názory. Sústavne filozofujú a spomínajú na minulosť. Normálny dialóg tu nenájdete, nie je tu prítomná žiadna konfrontácia. Opakuje sa rovnaký motív cez viac než 400 strán a na konci je tak hlavný protagonista vnútorne v podstate tam, kde bol na začiatku.
Tiež mne osobne vadila liberálna agenda, až agresívne obhajovanie eutanázie a vrcholom bol výkrik jednej z postáv pred väznicou, v ktorej si odpykával desaťročný trest za vraždu ich priateľ: "Pre jednu jedinú zúrivú ranu päsťou?"
Aby som to uzavrela, keď už sa to teda chce tváriť ako filozofický román, po filozofickej stránke je táto kniha podpriemerná, po literárnej slabý priemer. Som sklamaná, lebo Posledný vlak do Lisabonu sa mi veľmi páčil a čakala som rozhodne viac.
Pre mňa bola táto kniha ako sústava zrkadiel, všetko súviselo so všetkým...Nebol to vlak do Lisabonu, to naozaj nie, ale v niektorých veciach je tento román dokonca lepší...Nadšenie na mojej strane.