Valaská škola mravúv stodola

13.10.2016

Tak, a máš to! Ty jedna zbytočná, trápna, kvázi výchovná baroková poézia, ktorá nás na hodinách literatúry zdržiavala od príjemnejších a zábavnejších tém!

Ale nie, vážne. Je len zopár kníh, ktoré nenávidím celým srdcom, a myslím, že okrem tejto a Falconerovho Háremu som ešte žiadnu z nich nerecenzovala. Čisto objektívne je to za tri, pretože veršíky sa mi síce zdajú neobratné a je to strašná nuda, no je to baroková didaktická poézia, takže jasné, že sa mi nebude páčiť. Ide o to, že sme pri nej na hodinách literatúry po niekoľko rokov márnili čas, rozoberali ju do hĺbky, ktorú vlastne ani nemá, a čím častejšie sme si tie básne čítali, tým nám bolo jasnejšie, ako veľmi sú vzdialené nášmu vkusu. A to pritom by som ja osobne omnoho radšej rozoberala Hviezdoslava, z ktorého je síce ťažké sa vysomáriť, ale aspoň tam o niečom je a má štýl, alebo štúrovských básnikov, ktorí sú pri všetkej svojej patetickosti vlastne celkom pekní. Chudák Hugolín teda vlastne za nič nemôže, a ja sa mu veľmi opsravedlňujem, no ja jednoducho nemôžem... ÚÚÚCH!