Včera v noci se mi zdálo

10.04.2019

Sigmund Freud odštartoval notoricky známym Výkladom snov (1900) epochu skrytej snovej symboliky, ktorá vo väčšine prípadov obsahuje infantilný alebo sexuálny obsah, prípadne kombináciu oboch. C. G. Jung svojho mentora za jeho výklad kritizoval a sám ho amplifikoval do slepej uličky archetypov. Pomerne triezvejšie výklady kultúrnych psychoanalytikov Horneyová, Fromm, Sulivan ešte stále nedokážu prijať fakt, že "lopata v sne, môže ostať lopatou." Psychoanalytické výklady pravdepodobne včas poprela fenomenológia, ktorá spolu so svojím zakladateľom E. Husserlom vyzýva: "zur sache selbst" - k veciam samým! K tejto kritike sa pripája aj "majster sémantickej dôslednosti" Ludwig Wittgenstein, keď hovorí: "Každá vec je tým, čím je, a ničím iným." Myslím, že cieľom autora, je pokúsiť sa opatrne naznačiť, že snový materiál môže byť v istom ohľade pre neurotického pacienta náhľadom, pričom predstavuje fenomenologické a daseinsanalytické porozumenie snom, ktoré rozhodne nehľadá v snoch dôkaz po regrese análneho štádia, zneužitie rodičom, či všade prítomné falické symboly. Fenomenologická teória M. Bossa je rozhodne oveľa prijateľnejšia pre psychologickú prax, a kniha svoj zámer dokladá početným snovým obsahom neurotikov a psychotických pacientov.