Večery / Myrhorod / Petrohradské príbehy

23.02.2018

Poviedky s tématikou bosoriek, nadprirodzených bytostí a čertov ma nudili. Napriek tomu v nich bol pekne opísaný starý vidiecky život v Malorusku. Až ku koncu som zistil, že tieto osoby by mali byť aj navzájom poprepájané už len miestom, v ktorom žijú.
Poviedy v časti Myrhorod sa čítali už lepšie a ani nadprirodzené bytosti (ako napr. Vij) mi nevadili. Najviac ma zaujali Starosvetskí statkári, kde autor uvažuje:"Čo je teda najsilnejšie v našom živote: vášeň alebo zvyk?!" Taras Buľba pútavo opísal kozácke výpravy očami obyčajných, jednoduchých ľudí.
Petrohradské poviedky boli už vážnejšie aj napriek humornému Nosu. V Nevskom prospekte končí úplne nevinný pohľad na mladé dievčence smrťou. "Dostávame niekedy to, čo chceme? Dosahujeme to, k čomu sa naše sily zdajú náročky predurčené? Všetko sa deje naopak." Človek naozaj zisťuje, ako sa s nami osud zahráva. Plášť - život chudobného úradnika sa zmení, keď sa mu jeho plášť tak opotrebuje, že už potrebuje nový. Je centrom výsmechu, ani sám nevie prečo. "Nechajte ma, prečo mi ubližujete?" Naozaj veľmi smutne ladený príbeh. A nakoniec pre mňa vrchol knihy - Portrét. Ako peniaze a sláva a moc ničia ľudí. Možno gýčová téma ale veľmi pekne podaná. Plus úvahy o umení: "V umení nachádza človek náznak božského raja, nebeského raja a už len preto umenie stojí nad všetkým".
Romantizmus či realizmus? Podľa mňa oboje. A veľmi pekne spojené. Škoda len toho začiatočného núteného čítania o lietajúcich čertoch. Asi to je mojím vkusom